Hlas predložil návrh na zmenu ústavy k voľbám. Podporí ju opozícia?

BRATISLAVA / Skupina poslancov za Hlas-SD na čele s predsedom parlamentu Richardom Rašim predložila do Národnej rady SR návrh na zmenu Ústavy, ktorý má predĺžiť volebné obdobie v samosprávach zo štyroch na päť rokov. Opatrenie by sa týkalo starostov, primátorov aj predsedov samosprávnych krajov a v prípade schválenia by začalo platiť už od najbližších komunálnych volieb na jeseň.

Raši: Návrh prišiel „zdola“ zo samospráv

Predseda parlamentu Richard Raši na pondelkovej (30.3.) tlačovej besede zdôraznil, že nejde o politickú iniciatívu „zhora“, ale o požiadavku samotných samospráv. Podľa jeho slov návrh podporili Združenie miest a obcí Slovenska, Únia miest Slovenska aj Združenie samosprávnych krajov.

„Je to návrh, ktorý vyšiel zdola,“ uviedol Raši s tým, že samosprávy dlhodobo upozorňovali na nesúlad medzi štvorročným mandátom a päťročnými rozvojovými plánmi. Podľa neho každé voľby prinášajú zmenu vedenia aj zastupiteľstiev, čo spomaľuje realizáciu projektov. Nové vedenia totiž prehodnocujú priority a často menia rozbehnuté investície. Predĺženie mandátu by preto malo zabezpečiť väčšiu kontinuitu.

Prečítajte si tiež

Podľa informácií PS chce vláda obmedziť volebné právo. Má ísť o voľby zo zahraničia

„Aj keď sa zmena môže zdať malá, pre mestá a obce je zásadná,“ dodal Raši.

Argument: efektívnejšie plánovanie a investície

Predkladatelia tvrdia, že päťročné obdobie by lepšie kopírovalo strategické dokumenty samospráv, ktoré sú často nastavené práve na päť rokov. To by malo pomôcť efektívnejšiemu využívaniu verejných zdrojov – či už ide o štátne, vlastné alebo európske financie.

Zmena má podľa nich umožniť dokončiť projekty ako výstavba škôl, rekonštrukcia ciest či budovanie vodovodov bez prerušení spôsobených politickými zmenami. Raši zároveň zdôraznil, že nejde o retroaktívne predlžovanie mandátov. Súčasní starostovia a župani dokončia svoje štvorročné obdobie a päťročný mandát by sa týkal až novozvolených predstaviteľov.

Kaliňák: Viac času aj na reformu verejnej správy

Štátny tajomník ministerstva vnútra Michal Kaliňák doplnil, že predĺženie mandátu má pomôcť aj pri pripravovanej reforme verejnej správy. Podľa neho samosprávy potrebujú čas nielen na realizáciu vlastných projektov, ale aj na spoluprácu so štátom pri systémových zmenách.

„Na každú reformu potrebujeme čas, vôľu a peniaze,“ uviedol. Práve dlhšie volebné obdobie má podľa neho vytvoriť priestor na to, aby sa komunálni lídri mohli aktívnejšie zapojiť do reforiem bez toho, aby tým trpela ich každodenná agenda.

Prečítajte si tiež

Poslanci definitívne schválili zmenu Ústavy SR. "Za" hlasovala aj opozícia

Na schválenie treba opozíciu

Keďže ide o zmenu ústavy, návrh potrebuje minimálne 90 hlasov poslancov. Koalícia preto musí získať podporu časti opozície. Raši tvrdí, že rokovali s niektorými opozičnými stranami a očakáva zároveň podporu koaličných partnerov aj niektorých opozičných strán. Konkrétne spomenul KDH, ktoré sa podľa neho na rokovaniach vyslovilo za podporu návrhu. 

Zároveň však priznal, že kresťanskí demokrati neskôr začali váhať. „Nemali by z toho robiť politiku,“ odkázal im s tým, že ide o požiadavku aj ich vlastných starostov.

Raši zároveň uviedol, že rokovania viedol aj s Progresívnym Slovenskom. To podľa neho podporuje skôr komplexné zmeny verejnej správy a upozorňuje, že takéto reformy si vyžadujú dlhší čas, no predĺženie volebného obdobia považuje za krok, ktorý je možné urobiť okamžite.

Prečítajte si tiež

Župám a mestám chýbajú kompetencie pre čerpanie eurofondov. Čo ale s malými obcami?

Podporí zmenu ústavy opozícia?

Opozičné KDH myšlienku predĺženia volebného obdobia vo všeobecnosti podporuje, konečné rozhodnutie však podmieňuje širšou politickou a spoločenskou dohodou. „Počkáme si na finálne znenie a potom sa vyjadríme,“ uviedlo hnutie s tým, že zmena nesmie znamenať predlžovanie aktuálnych mandátov. Zároveň upozorňuje, že parlament by sa mal prioritne venovať aj sociálnym a ekonomickým problémom.

Strana SaS návrh odmietla. Jej predseda Branislav Gröhling kritizuje, že koalícia rieši zmeny týkajúce sa funkčných období namiesto ekonomických problémov krajiny. Progresívne Slovensko sa nebráni odbornej debate, no upozorňuje, že takáto zmena si vyžaduje širokú politickú zhodu, ktorá podľa nich zatiaľ neexistuje. Návrh nepovažuje za prioritu a žiada, aby bol súčasťou širšej reformy samospráv.

Hnutie Slovensko považuje návrh za okrajový vzhľadom na aktuálne problémy, ako sú vysoké ceny energií a potravín. Pripúšťa však diskusiu, ak by bol návrh súčasťou širších ústavných zmien.

Rozhodujúce slovo bude mať parlament

Návrh by mali poslanci prerokovať na schôdzi, ktorá sa začína 14. apríla. Ak by sa podarilo získať ústavnú väčšinu, voliči by už v októbrových komunálnych voľbách volili svojich zástupcov na päť rokov.

Otázkou zostáva, či sa Hlasu podarí presvedčiť dostatok opozičných poslancov. Kľúčové bude najmä stanovisko KDH, ktoré môže rozhodnúť o tom, či návrh získa potrebnú ústavnú väčšinu.