NCZI: Na Slovensku sa ročne narodí v priemere 50 detí s Downovým syndrómom
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Bratislava - Na Slovensku sa každý rok narodí priemerne 50 detí s Downovým syndrómom. Vyplýva to z údajov Národného registra vrodených chýb, ktorý vedie Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI). Dáta dlhodobo potvrdzujú, že riziko narodenia dieťaťa s Downovým syndrómom rastie s vekom matky. NCZI na to poukázalo pri príležitosti sobotného (21. 3.) Svetového dňa Downovho syndrómu. TASR o tom informovala Simona Uhlárová Jarošová z NCZI. „Najviac živonarodených detí sme zaznamenali v rokoch 2003 a 2017, keď bolo do registra nahlásených po 67 detí. Za rok 2025 zatiaľ evidujeme 31 bábätiek, počet však nemusí byť konečný.
V zmysle metodiky WHO je totiž možné diagnózu potvrdiť počas celého prvého roku veku dieťaťa,“ ozrejmila hovorkyňa NCZI Alena Krčová. Najvyšší počet prípadov je evidovaný u rodičiek vo vekových skupinách 35 až 39 rokov a 40 až 44 rokov. „Downov syndróm patrí medzi najčastejšie vrodené chromozomálne odchýlky. Údaje NCZI dlhodobo poukazujú na jeho stabilný výskyt na Slovensku, pričom významným rizikovým faktorom je vek rodičky. Aj predbežné údaje za rok 2025 ukazujú, že najviac bábätiek s Downovým syndrómom sa narodilo ženám vo veku 35 a viac rokov,“ dodala Krčová. Downov syndróm je vrodená chromozomálna odchýlka spôsobená prítomnosťou nadbytočného genetického materiálu, konkrétne tretej kópie 21. chromozómu (odborným názvom trizómia 21). Zdravý človek má vo väčšine buniek 46 chromozómov (23 párov), ľudia s Downovým syndrómom ich majú 47.
Celosvetovo sa Downov syndróm vyskytuje približne u jedného zo 700 až 1000 živonarodených detí a riziko rastie s vekom matky. Typickými znakmi sú charakteristické črty tváre, znížený svalový tonus a špecifické fyzické znaky. Syndróm ovplyvňuje aj mentálny a fyzický vývoj. Môže sa prejaviť oneskorením reči a motoriky či miernou až strednou mierou intelektuálneho postihnutia. Medzi časté zdravotné komplikácie patria vrodené srdcové chyby, poruchy sluchu a zraku, problémy so štítnou žľazou alebo oslabená imunita. Samotné ochorenie sa nedá liečiť, liečia sa však pridružené ochorenia. Vďaka pokroku v medicíne a starostlivosti sa výrazne zlepšila kvalita života osôb s týmto syndrómom. Dnes sa približne 80 percent z nich dožíva 50 a viac rokov.