Autá bez šoférov budú v Bratislave do pár mesiacov. Tkáč je pred podpisom dohody s čínskou firmou

Technológie, roboty a umelá inteligencia už dávno nie sú sci-fi témou pre geekov. Sú to veľmi konkrétne rozhodnutia, ktoré môžu zmeniť mestá, trhy aj pracovné miesta. Patrik Tkáč na Forbes AI Summite otvorene priznal, že Slovensko je ďaleko od technologických centier sveta a jeho odpoveďou má byť dovoz autonómnych áut z Číny. Podľa jeho slov je dohoda s čínskym výrobcom autonómnych vozidiel „doslova pred podpisom“.

V najbližších mesiacoch by na Slovensko malo prísť 13 samostatne jazdiacich áut rôzneho typu, od čistiacich vozidiel po malé autonómne „shuttly“ pre ľudí. A to je len začiatok.

Trinásť áut ako test, sto päťdesiat ako prelom

Prvá várka 13 vozidiel má byť skúšobná: niektoré budú čistiť ulice v Bratislave, iné voziť balíky medzi bodom A a bodom B, a ďalšie majú odvážať ľudí, aby sme sa, Tkáčovými slovami, „cítili trošičku ako v Kalifornii alebo v čínskych mestách“. Kľúčová je však druhá fáza. „Tá istá firma nás žiada, aby sme zobrali v priebehu roka, alebo koľko, ďalších 150 áut. To už nie je žiadne testovanie, to už je začiatok tradície,“ upozorňuje.

A tam sa z „technologickej hračky“ stáva zásah do reálnej ekonomiky: „Keď to bude 150 taxíkov, tak nahradia polovicu Bratislavy. Áno, viem, možno ma teraz vonku hneď bijú palicami taxikári, Uberisti a podobne, ale tak rýchle to je.“

Legislatíva ako brzda aj záchranná brzda

Tkáč otvorene pomenúva najväčšiu prekážku, európsku legislatívu. Tá podľa neho zatiaľ neumožňuje masové nasadenie autonómnych áut, dronov či robotov v bežnej prevádzke. A práve preto vznikla iniciatíva Elevate, ktorá má prepájať súkromný sektor, štát a samosprávy a tlačiť na vytvorenie pravidiel pre „pokusnú prevádzku“. Cieľ je jasný, dostať autonómne autá, taxíky a autobusy do ulíc Bratislavy a ďalších miest, provokovať legislatívu, aby sa prispôsobila realite, a zároveň nevynechať bezpečnosť a kontrolu.

Práve pri čínskych technológiách nahlas pomenúva obavy, ktoré cíti veľká časť spoločnosti: „Vždy sa budeme báť, že v tom robotovi má niekde ten Číňan zabudovaný nejaký čip. Ale to sa snáď dá zistiť, že to tak úplne nie je,“ dodáva. Tkáč zároveň tvrdí, že pri každej spolupráci s veľkými firmami, vrátane tej čínskej, je kľúčové, aby riešenie bolo do určitej miery „open source“ v tom zmysle, že štát a samosprávy si udržia kontrolu nad dátami, budú mať vlastné bezpečnostné štandardy, a neodovzdajú úplne riadenie infraštruktúry do rúk zahraničného dodávateľa.

​

Prečo práve Čína?

Tkáč otvorene hovorí, že podľa neho dnes najlepšie hračky a stroje prichádzajú z Číny. Od dronov DJI až po autonómne vozidlá. Slovensko a Európa vraj nemajú luxus tváriť sa, že to nevidia. Zaujímavý je ale jeho pragmatický pohľad. Nepredpokladá, že „železo“, teda hardvér ako autá, drony či roboty, budeme v blízkej dobe vyrábať na svetovej špičke. Šancu ale vidí podľa jeho slov v „duši“ (softvér, dáta, AI a platforny nad tým).

Čínske autonómne autá sú v tomto ponímaní len nosičom, na ktorý má byť napojený „slovenský mozog“, domáce softvérové riešenia, systémy a dátové platformy. Aj preto opakovane hovorí, že pri každej spolupráci treba vyjednať, aby sme mali prístup k technológiám, dátam a rozhraniam, nie len vymaľovaný hotový produkt.

Spoločnosť si musí zvyknúť. Inak budeme pozadu

Jedným z najvýraznejších motívov Tkáčovho prejavu je strach z technologického zaostávania. Nie abstraktne, ale veľmi konkrétne. Američania sa budú voziť v autonómnych taxíkoch, Číňania budú zachraňovať životy dronmi v horách, a my „s nimi nemôžeme vôbec vzlietnuť“, lebo legislatíva a obavy budú silnejšie než vôľa experimentovať.

Prvé autonómne autá z Číny preto vníma aj ako psychologický zlom. Majú ľuďom fyzicky ukázať, že technológia existuje, znížiť strach z neznámeho, a prinútiť politikov a úradníkov prestať rozhodovať len na základe reklamných videí zo sveta. Tkáč dokonca priznáva, že tieto „hračky“ kupuje aj kvôli svojim vlastným tímom, aby talentovaní ľudia necítili potrebu odchádzať do Palo Alta či do Číny len preto, že doma nevidia reálne projekty.

Prečítajte si tiež

„Nebudú žiadne appky.“ Patrik Tkáč predpovedá, ako AI zmení spôsob interakcie s dátami

​

Kto bude mať kontrolu nad mestami budúcnosti?

Za autonómnymi autami sa však skrýva oveľa väčšia otázka: kto bude vlastniť infraštruktúru zajtrajška? Budú ulice slovenských miest zaplnené čínskymi autami riadenými cudzím softvérom? Podarí sa Európe a slovenským automobilkám presunúť sa z klasickej výroby áut na výrobu autonómnych platforiem a robotov? A dokáže Slovensko využiť fakt, že má silný automobilový priemysel, alebo sa stane iba odberateľom hotových čínskych riešení?

Tkáč sám hovorí, že ak autonómna revolúcia prebehne bez nás, môže sa stať, že mestá budú plné čínskych áut a domáce automobilky zostanú „mimo hry“. Preto by podľa neho mala vláda tlačiť na automobilky, aby na Slovensku budovali vývojové centrá a pripravovali sa na výrobu „nových kusov železa“, či už autonómnych áut, alebo humanoidných robotov.

Autonómne autá z Číny: šanca alebo závislosť?

Plány na dovoz 13 autonómnych áut z Číny, s možnosťou rýchleho navýšenia na 150, sú lakmusovým papierikom toho, ako veľmi je Slovensko ochotné riskovať, inovovať, a zároveň brániť svoju digitálnu suverenitu. Na jednej strane ide o reálnu možnosť dostať do ulíc slovenských miest technológiu, ktorú dnes vidíme najmä v amerických a čínskych mestách. Na druhej strane je to otvorenie dverí čínskej technologickej infraštruktúre priamo do dopravného systému hlavného mesta.

Tkáč má v tomto jasno. Ak si na technológie nezvykneme, zostaneme pozadu. Otázka už neznie, či autonómne autá prídu, ale kto ich prinesie a za akých podmienok. A práve to je diskusia, ktorú by Slovensko nemalo nechať len na zakulisné rokovania o zmluve „doslova pred podpisom“, ale viesť ju otvorene medzi politikmi, expertmi, firmami aj verejnosťou. Lebo 13 áut je len začiatok.