Ústavný súd zamietol sťažnosť poslancov Smeru-SD. Remišová: „Žiadna cenzúra sa nekoná“

BRATISLAVA / Ústavný súd Slovenskej republiky zamietol návrh skupiny poslancov opozičnej strany Smer-SD, ktorí napadli ústavnosť ustanovenia Trestného zákona o nebezpečnom elektronickom obťažovaní – teda tzv. zákona o kyberšikane. Rozhodnutie znamená, že právna úprava, účinná od júla 2021, zostáva v platnosti v plnom rozsahu.

Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová, ktorá na rozhodnutie poukázala, ho privítala a označila ho za „víťazstvo zdravého rozumu a právneho štátu“. Podľa nej Ústavný súd potvrdil, že norma neohrozuje slobodu prejavu, ale chráni obete dlhodobého online obťažovania.

„Kaliňák a Fico sa tvária, že bránia slobodu slova. V skutočnosti chceli, aby sa agresivita, urážky, vyhrážky a ponižovanie dali schovať pod falošnú nálepku ‘politickej kritiky’. Chceli, aby zákon prestal chrániť obete a začal chrániť útočníkov,“ vyhlásila Remišová. Dodala, že je hanebné, ak politici, ktorí sami dlhodobo prispievajú k šíreniu nenávisti, spochybňujú zákon chrániaci slabších.

Žiadna hrozba zneužívania

Ústavný súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ – skupina poslancov Smeru-SD – nepredložil žiadne konkrétne dôkazy o tom, že by napadnuté ustanovenie mohlo byť v praxi zneužívané alebo že by existovala hrozba jeho ústavne nekonformného výkladu.

„Navrhovateľ neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali hrozbe, že napadnuté ustanovenie bude v rozhodovacej činnosti príslušných orgánov predmetom príliš extenzívneho, teda ústavne nekonformného výkladu. Takáto hrozba nevyplýva ani z generálnou prokuratúrou poskytnutého prehľadu trestných vecí vedených, resp. rozhodnutých na základe § 360b Trestného zákona,“ uvádza sa v rozhodnutí súdu.

Podľa ústavných sudcov sa ani po štyroch rokoch od nadobudnutia účinnosti zákona nepreukázalo, že by jeho uplatňovanie viedlo k zásahom do základných práv a slobôd, ktoré by si vyžadovali zásah Ústavného súdu.

„Nepostačuje konflikt hypotetický alebo iluzórny, ale tento konflikt musí byť reálny,“ zdôraznil súd. Diskusia o vhodnosti či optimálnosti legislatívneho riešenia podľa neho patrí do roviny politickej alebo odbornej debaty, nie do rámca abstraktnej kontroly ústavnosti. Rozhodnutie prijal Ústavný súd v Košiciach 10. septembra 2025. Proti verdiktu nie je možné podať opravný prostriedok.

Prečítajte si tiež

Opozícia ostro kritizuje vládu. Fico: „Nikto nie je dokonalý.“ Odmietol na krajinu hádzať špinu

Smer tvrdil, že zákon ohrozuje slobodu slova

Smer-SD sa na Ústavný súd obrátil v roku 2021 po tom, ako parlament schválil novelu Trestného zákona, ktorá doplnila nový skutkový druh trestného činu – nebezpečné elektronické obťažovanie (§ 360b). Strana argumentovala, že zákon je nejasný, umožňuje široký výklad a môže viesť k obmedzeniu politickej či občianskej kritiky.

Podpredseda Smeru Erik Kaliňák vtedy tvrdil, že ide o „vágny a ľahko zneužiteľný paragraf“, ktorý by mohol kriminalizovať aj expresívne vyjadrenia v rámci politického boja.

Novela však podľa Remišovej i viacerých právnikov len reagovala na nové formy digitálneho násilia, ktoré dovtedy nebolo možné efektívne postihnúť. Zákon umožňuje stíhať páchateľov, ktorí dlhodobo prostredníctvom internetu obťažujú iné osoby – napríklad vyhrážkami, ponižovaním či neoprávneným zverejňovaním intímnych materiálov. Trestná sadzba sa pohybuje od jedného do šiestich rokov.

Prečítajte si tiež

Postup v kauze Súmrak: Ústavný súd odmietol sťažnosti Fica a Kaliňáka

Konec niekoľkoročného sporu

Rozhodnutím Ústavného súdu SR sa tak uzatvára viac než štyri roky trvajúci spor o hranice slobody prejavu v online priestore. Podľa Remišovej verdikt potvrdil, že zákon o kyberšikane má jasný preventívny význam a nezasahuje do legitímnej verejnej diskusie.

„Ústavný súd jasne odkázal – žiadna cenzúra sa nekoná. Zákon sa netýka novinárov ani verejnej debaty, ale chráni deti, ženy a ľudí, ktorí sa stávajú obeťami dlhodobého obťažovania. Teda presne tých, ktorých Fico s Kaliňákom nikdy nechránili,“ uviedla Remišová. Dodala, že rozhodnutie súdu je jasným signálom, že „politická moc nemá stáť na strane páchateľov, ale obetí“.