Tretina Slovákov verí hoaxom. Najviac im podliehajú voliči Republiky a Smeru

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Archívne video

Aktívne proti konšpiráciám

SLOVENSKO / Nový prieskum ukazuje, že tretina našej populácie má sklony veriť alternatívnym teóriám. Ktoré hoaxy sú u nás najpopulárnejšie a ako to súvisí s politikou či vzdelaním?

Prieskum agentúry NMS Market Research odhalil znepokojujúce dáta

Tretina Slovákov verí aspoň jednému z osem sledovaných hoaxov.
Pätina akceptuje dve až tri konšpiračné teórie.
Zarážajúcich 7 % populácie považuje za pravdivých šesť a viac dezinformácií.

"Tieto zistenia nie sú len štatistikou – sú výpoveďou o stave spoločnosti," varuje Michal Mislovič, analytik NMS a spoluautor prieskumu. "Ukazujú, komu a čomu ľudia veria, kde hľadajú istotu a ako sa vyrovnávajú so zložitým fungovaním dnešného sveta."

Chemtrails na čele rebríčka obľúbených konšpirácií

Slováci a Slovenky sa pravidelne umiestňujú na popredných priečkach medzinárodných rebríčkov v miere ochoty veriť hoaxom. Čomu teda veríme najviac?

28 % opýtaných verí teórii o chemtrails, teda že lietadlá vypúšťajú chemikálie na ovplyvnenie zdravia.
26 % je presvedčených, že útoky z 11. septembra 2001 nariadila vláda USA.
23 % si myslí, že vojna na Ukrajine je zinscenovaná západnými médiami.
Rovnaký podiel populácie verí, že svet ovládajú Židia.
Pristátie na Mesiaci bolo zinscenované, klimatická kríza je výmysel a očkovanie slúži na čipovanie - týmto tvrdeniam verí menej ako pätina opýtaných.

Našťastie, teória o plochej Zemi nás príliš neoslovila - verí jej len 6 % opýtaných.

Muži, mladí a menej vzdelaní: riziková skupina pre šírenie hoaxov?

Prieskum odhalil aj zaujímavé demografické rozdiely:

Muži sú náchylnejší veriť hoaxom ako ženy. Ženy častejšie volia vyhýbavú odpoveď "neviem".
Generácia Z a stredná generácia X (45-60 rokov) sú náchylnejšie veriť viacerým konšpiračným teóriám.
Vzdelanie zohráva kľúčovú rolu: Čím vyššie vzdelanie, tým menšia náchylnosť veriť hoaxom.
Obyvatelia menších obcí podliehajú hoaxom častejšie ako ľudia žijúci vo veľkých mestách.

"Ukazuje sa, že generácia Z je, paradoxne, náchylnejšia na dezinformácie než najstaršia generácia Baby Boomers, a to napriek tomu, že vyrastala s digitálnymi technológiami. Hlavnými príčinami môžu byť aj algoritmy sociálnych médií, ktoré vytvárajú informačné bubliny, pasívna konzumácia obsahu cez TikTok a Instagram, kde mladí ľudia vnímajú správy skôr ako zábavu a silný vplyv influencerov a rovesníkov, ktorým dôverujú aj bez overenia faktov. Informačné preťaženie navyše vedie k tomu, že mladí ľudia nemajú čas kriticky hodnotiť každé tvrdenie, čím sa stávajú ľahkým terčom pre šíriteľov hoaxov a konšpirácií," dopĺňa výsledky Mislovič.

Konšpirácie a politika

Zdá sa, že konšpiračné teórie prenikli aj do politiky. Náchylnosť veriť hoaxom je výrazne odlišná u voličov rôznych politických strán.

Najviac hoaxom veria voliči Republiky. Iba tretina z nich im odoláva.
Podobne je na tom aj so voličmi Smeru. Šesť z desiatich z nich má tendenciu dôverovať hoaxom.
Nadpriemerná náchylnosť dôverovať konšpiráciám bola zaznamenaná aj u voličov Maďarskej Aliancie a hnutia Sme rodina.

Prieskum prebehol online v dňoch 2. až 7. júla na vzorke 1 009 respondentov, ktorí reprezentovali online populáciu SR staršiu ako 18 rokov.