SHMÚ:Počas jari boli prekonané viaceré teplotné rekordy, sucho pretrváva od zimy

Bratislava . júna (TASR) - Tohtoročná jar na Slovensku bola 17. najteplejšia v histórii meraní, napriek tomu boli prekonané viaceré teplotné rekordy. Počas jarných mesiacov naďalej pokračovali suché podmienky, ktoré pretrvávajú už od zimy, prehlbovanie sucha sa predpokladá aj v nasledujúcom období. Na stredajšom brífingu o tom informovali klimatológovia Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Z pohľadu teplôt bola tohtoročná jar na Slovensku 17. najteplejšou, priemerná teplota dosiahla 9,3 stupňa Celzia. Z globálneho pohľadu bola jar 2025 druhá najteplejšia v histórii meraní, Európa zaznamenala doposiaľ štvrté najteplejšie jarné obdobie. Prvý letný deň bol na Slovensku počas tohtoročnej jari zaznamenaný 16. apríla v Kuchyni, Gabčíkove, Nitre a ďalších staniciach, prvý tropický deň nastal 3. mája v Gabčíkove či v Moravskom Svätom Jáne.

Počas jarných mesiacov bolo zaznamenaných aj niekoľko celoslovenských rekordov. „Napríklad 10. apríla klesla minimálna denná teplota na Lomnickom štíte na mínus 19 stupňov Celzia, čím bol prekonaný 57 rokov starý celoslovenský rekord. Zaujímavá bola aj situácia na začiatku apríla, keď na meteorologickej stanici v Piešťanoch dosiahla priemerná denná teplota vzduchu januárové hodnoty, a to 1,6 stupňa Celzia, a o desať dní neskôr na tejto meteorologickej stanici dosiahla denná priemerná teplota vzduchu, aká tam býva v prvej polovice júla, a to 20,1 stupňa Celzia,“ priblížil klimatológ SHMÚ Peter Kajaba. Z pohľadu zrážok nebola jar 2025 výraznejšie abnormálna, dažde však podľa klimatológov len zachraňovali nepriaznivý stav, ktorý sa na Slovensku vyvíja od vlaňajšieho októbra. Celková situácia so suchom sa však zhoršovala. „V tomto období máme veľmi zlý základ pre to, aby sme sa mohli vyhnúť výskytu sucha. Zrážok bolo v predchádzajúcich zrážok veľmi málo a pretože nás určite čakajú vlny horúčav a obdobia, keď sa nebudú vyskytovať zrážky, aktuálny stav sucha na Slovensku sa určite bude v nasledujúcich týždňoch ešte zhoršovať,“ skonštatoval klimatológ Pavol Faško.

Zaujímavý vývoj zrážok počas jari zaznamenali odborníci vo vysokohorských polohách, keď napríklad na Lomnickom štíte začiatkom mája chýbal sneh. „Toto sa od roku 1951 stalo iba dvakrát, v tomto roku a v roku 1952,“ uviedol Faško s tým, že neskôr v máji na Lomnickom štíte sneh opäť pribudol. Výška snehovej pokrývky tak dosiahla vyše 50 centimetrov a bola vyššia ako v decembri či novembri. Počas tohtoročnej jari boli zaznamenané aj dve vlny mrazov, ktoré ovplyvnili kvitnutie ovocných druhov. Jarné fenologické fázy ovocných a lesných drevín a rastlín v nižších polohách nastali v priemere o týždeň až dva týždne skôr v porovnaní s fenologickým normálom, sejby jarných obilnín nastali na väčšine územia v priemere o jeden až tri týždne skôr. Viac ako mrazy však problémy poľnohospodárom spôsobovalo sucho, ktoré sa počas jari vyskytlo v troch vlnách. „Poľnohospodári nám hlásili očakávané straty na výnosoch do 30 percent, najmä na zemiakoch, jarných obilninách a repke olejke,“ dodal klimatológ Jozef Rozkošný.