Slovenka Nikola vyhrala extrémny triatlon v Himalájach. V cieľovej rovinke skončila pred všetkými mužmi

BRATISLAVA / Žena, ktorá prepísala športovú históriu na jednom z najťažších triatlonov sveta - Nikola Čorbová dokázala zvíťaziť v absolútnom poradí. Zvíťazila nielen v kategórii žien, ale porazila aj všetkých mužov a navyše vytvorila nový traťový rekord.

Prečítajte si tiež

Slovenka ako prvá žena v histórii zvíťazila na jednej z najextrémnejších triatlonových súťaží

Čo sú to vlastne za preteky?

Ide o extrémny triatlon, ktorý zahŕňa plávanie nie v studenej, ale v teplej vode, a to za tmy – 3,8 kilometra. Potom nasleduje 152 kilometrov na bicykli s prevýšením 3700 metrov po nepálskych cestách. Nakoniec prichádza beh – 46 kilometrov s prevýšením 3100 metrov, pričom sa beží až do výšky 4000 metrov nad morom a potom späť dole do dediny Luang.

Už ste si zvykli na to, čo ste dokázali?

Na to sa asi nedá zvyknúť. Je to také zvláštne – a myslím, že mi to bude ešte dlho dochádzať. Raz, keď sa mi podaril dobrý výsledok – bolo to pred troma rokmi – tak mi to došlo až o rok neskôr.

Nepotrebovali ste aklimatizáciu a všetko, čo s tým súvisí?

Bolo by to ideálne, ale nemala som na to veľmi priestor. Boli sme síce na štvordňovom treku, kde sme si prešli celú bežeckú trať a spali sme v nadmorskej výške 2500, potom 3500 a napokon opäť 2500 metrov. To bolo jediné, čo sme mali. Nestačilo to, ale všetci sme na tom boli podobne.

Páčila sa mi vaša veta, že to bol najťažší, ale aj najkrajší triatlon vo vašom živote.

Áno, presne tak. Bol najkrajší, je a navždy ostane v mojom srdci. Nezabudnuteľné.

Do akej miery sa na to dá pripraviť fyzicky?

Mám, samozrejme, cyklopočítač, hrudný pás a všetky tieto metriky, ale nejdem podľa nich. Trénujem už dlhodobo podľa pocitu. Mám tie čísla hlavne kvôli trénerovi – aby mal aspoň približnú predstavu. Ale ja sa riadim tým, ako sa cítim.

Čiže idete, kým vládze telo aj duša?

Presne tak. Za tie roky už svoje telo naozaj dobre poznám. Viem, kde sú jeho limity.

+4 fotky

Nikola Čorbová triatlon Himaláje

Keď ste predbehli posledného muža pred sebou, čo ste cítili? Koľko ste mali tep?

Netuším. Neriešila som to. Išla som si za svojím cieľom – vyjsť do 4000 metrov nad morom, zazvoniť na zvonec a potom zbehnúť dolu.

Vyzerali ste, že máte ešte dosť síl – ako keby sa vás pretek netýkal.

Presne tak som sa cítila. Čakala som, že budem úplne zničená, ale opak bol pravdou. Pred pretekmi som bola úplne nabitá energiou, tešila som sa na všetko. Mala som pocit, že mám energie donekonečna – asi z toho všetkého, čo som tam zažila.

Povedali ste, že keď ste uvideli Himaláje, „všetko zo mňa spadlo“ a zostali len preteky.

Nezostali len preteky – zostal len ten pocit, že je dobre. Bola som v horách, doma, konečne šťastná.

Ako dlho vám to trvalo? A koľko meškal ten druhý?

Mne to trvalo 17 hodín a 8 minút. On dorazil 48 minút po mne.

Rátal vôbec niekto s tým, že žena môže v takýchto extrémnych pretekoch poraziť mužov?

Nie, bolo to prekvapenie pre všetkých. Boli tam aj najvyšší predstavitelia celej série X3 – lebo X3 zahŕňa viacero pretekov, nielen tieto v Himalájach – a aj oni boli šokovaní. Hovorili: „Čo si to urobila? Ako je to možné?“ Boli rovnako prekvapení ako ja sama.

Nebolo to celé trochu mačistické? Dopriali vám to muži?

Dopriali. Ten druhý bol trochu zvláštny, ale ostatní sa úprimne tešili. Všetci sme sa radovali navzájom – z toho, že sme to zvládli ako jeden.

Prečo práve triatlon?

Skúšala som aj kolektívne športy, ale bolo jasné, že nie som individualistka. A triatlon? Keď už, tak poriadne, nie?

Čo je pred vami, keď máte za sebou takéto víťazstvo? Lákajú vás ďalšie výzvy?

Nemám nič vysnívané. Čo príde, to idem. Často sa rozhodujem aj podľa toho, čo ma osloví – aj z pohľadu spoznávania krajiny. Ale veľmi sa teším na to, čo ma čaká – pôjdem na svetové hry. Je to taká olympiáda neolympijských športov, kde budem súťažiť v duatlone. Bude to v Číne v auguste, pod olympijskými kruhmi. Budem sa snažiť podať čo najlepší výkon.

Užili ste si Nepál aj počas tých 17 hodín?

Áno, užila. Bolo to úžasné.