Analýzy 24: Ako má vyzerať zonácia? Podľa Kuchtu sa v chránených oblastiach začali už rúbať lesy na zjazdovky

SLOVENSKO / Spustí zonácia TANAPu úpadok národného parku, ako varujú ochranári? Alebo je to naopak potrebný krok, ktorý má priniesť poriadok do systému plného výnimiek a jasne oddeliť územia, kde má mať prioritu príroda a kde už dominovala ľudská činnosť? Ako má zonácia vyzerať v praxi a kde je ešte priestor na kompromisy medzi ochranou prírody a rozvojom regiónu? Hosťami relácie Analýzy 24 sú podnikateľ v cestovnom ruchu Igor Rattaj a Marek Kuchta z iniciatívy My sme les.

Je potrebná zonácia?

Podľa Mareka Kuchtu z iniciatívy My sme les údajne zonácia je potrebná. "Na Slovensku máme nádhernú prírodu, ale dlho nebola adekvátne chránená. Dôvod, pre ktorý štát pristupuje k zonáciam, lebo národné parky zaberajú 6 % Slovenska. V rámci reformy sa rozhoduje o veľkom území a bude to mať dopad na to, ako bude vyzerať ochrana prírody," vyhlásil. Dodal, že naša príroda bola chránená nedostatočne. 

Podľa Rattaja Národné parky vznikali administratívne. "Národné parky, hlavne tie najstaršie ako TANAP a NAPANT vznikali takým spôsobom, že niekto administratívne povedal, že toto bude národný park, a zrazu sa tam objavili mestá, stanice, cesty, veci, ktoré vôbec nesúvisia s národným parkom," ozrejmil Rattaj. 

Prečítajte si tiež

Zonácia národných parkov prehlbuje spory: Štát a vlastníci lesov sa nezhodujú

Neefektívna komunikácia o zonácii

Najväčšia výzva spočíva v určení hraníc jednotlivých zón. Podľa Kuchtu v niektorých prípadoch situácia zostáva nezmenená, ako napríklad v Poloninách, kde má byť na 80 % územia stále povolená ťažba dreva. V iných prípadoch, ako v NAPANT, sa situácia zlepšuje, ale stále nespĺňa medzinárodné štandardy pre národný park, ktoré požadujú až 75 % plochy vyhradenej pre prísnu ochranu.

Údajne sa plánuje výstavba zjazdoviek od Tatier až po Ždiar. Rattaj zareagoval, že na danom území sa môžu stavať zjazdovky, ale tomu predchádza veľa "ale". "Nové veci sa tam nedajú stavať. Všetko záleží od ochrany prírody, národného parku a d rôzných povolení. Zonácia neumožní svojvoľný rozvoj," poznamenal Rattaj. Povedal, že pokiaľ sa tam majú vytvoriť prísne chránené zóny, chce vidieť ako majú tie zóny fungovať. 

Neschválené zjazdovky?

Ako uviedol Kuchta, problém je údajne neefektívna komunikácia o zonácii vo verejnosti. "Je zaujímavé, že podnikateľ supluje rezort, ktorý si túto úlohu neplní," poznamenal Kuchta. "Z 10 nových zjazdoviek, ktoré sme zaznamenali, len 2 majú povolenie. 8 ich nemá. Pýtam sa, prečo tieto neschválené zjazdovky sú v pláne zonácie?" pýta sa Kuchta. Opisuje, že jeden vlek zaberá oblasť lesa s najvyššou ochranou.

Prečítajte si tiež

Analýzy 24 k zonácii národných parkov: Ako si ju predstavujú Rattaj a Kiča?

"Zonácia sa robí na 30 rokov dopredu. To, že v pláne zonácie vidíte zjazdovku ešte nič neznamená. To sa rozhodne až posudzovaním. Ide len o možnú potencionálnu zjazdovku, o oblasť s potenciálom," povedal Rattaj. Kuchta si ale myslí opak. Na niektorých miestach sú údajne už vyrúbané lesy. Rattaj však upozorňuje, že to nie je možné, keďže dané miesta nemajú ani prenajaté a údajne ide o konanie urbáru. Kuchta povedal, že nemá problém s lyžovaním v parku. Rattaj opísal, že jedna zo zjazdoviek, ktorá sa plánuje už 6 rokov, má nahradiť jednu staršiu zjazdovku, ktorá je príliš strmá. Ako ukázal, ďalšie zjazdovky nemajú už ani kde vzniknúť, keďže nie je pre ne miesto.

Prečítajte si tiež

Ochranári bijú na poplach: Zonácia Polonín ohrozuje zdroj pitnej vody

Zasahovanie do biotopu

Kuchta upozorňuje na veľkú hodnotu biotopu, ktorá sa má rúbať kvôli zjazdovkám. Rattaj hovorí, že je to spoločenská hodnota biotopu a nie predajná hodnota danej dreviny. "Ak ju zničíte bez povolenia, musíte danú hodnotu preplatiť. S povolením sa hľadajú následne spôsoby, ako vykompenzovať danú škodu," opísal Rattaj.

Ako dosiahnuť kompromis?

Ochrancovia prírody navrhujú, aby zonácia bola nakreslená podľa súčasného stavu s dôrazom na ochranu najcitlivejších oblastí. Podnikatelia v cestovnom ruchu zas argumentujú, že zonácia by mala rátať s rozširovaním cestovného ruchu v primeranej miere.

Podľa Kuchtu sa kompromis dlho nehľadal aj keď boli na rokovaniach s rezortom. Ministerstvo sa údajne s nimi nechcelo baviť. "Neakceptovali sa žiadne výhrady voči zóne D. Lanovky sú vo všetkých národných parkov v zóne D," povedal Kuchta. "Je pravda, že zonácia ide rýchlo, ale bohužiaľ sú tu termíny kvôli plánu obnovy. My sme už ustúpili, kde sa dalo. Všetky zjazdovky v zóne D sa škrtli. Prosím nechajte nás žiť. Kompromis nie je o tom, že sa škrtnú všetky zjazdovky. Máte 75 %, tak sa o ne starajte," poznamenal Rattaj. Kuchta však hovorí, že majú len 60 % lesov. Do budúcnosti chcú požadovaných 75 %.