Analýzy 24: Karas kritizuje pasivitu Slovenska v otázke Grónska, Kaliňák bráni vládu

Zdielať na

15.1.2026 Politika

Analýzy 24: Karas kritizuje pasivitu Slovenska v otázke Grónska, Kaliňák bráni vládu

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Bezpečnostná situácia v Grónsku, úloha NATO, postoj Európskej únie aj zahraničná politika Slovenska boli hlavnými témami diskusnej relácie Analýzy 24, v ktorej sa stretli minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) a podpredseda hnutia KDH Viliam Karas. V debate sa nezhodli najmä v tom, či Slovensko v aktuálnej geopolitickej situácii koná dostatočne aktívne.

Napätie v Grónsku

Diskusia sa dotkla najmä narastajúceho napätia okolo Grónska v súvislosti s vyjadreniami amerického exprezidenta Donalda Trumpa a presunom spojeneckých vojakov do oblasti. Podľa Kaliňáka ide o zlyhanie Európskej komisie, ktorá mala konať rýchlejšie a politicky razantnejšie.

"Neviem, či je toto správna cesta. Tu som očakával reakciu Európskej komisie. Grónsko je v správe Dánska a Komisia mala ukázať, akú má silu," uviedol Kaliňák s tým, že situácia si vyžaduje rokovania, nie konfrontáciu.

Podľa neho ide o problém celej Európskej únie, nie len jednej krajiny. Karas naopak zdôraznil, že Grónsko je predovšetkým bezpečnostnou otázkou NATO. "Je to záležitosť aliancie. Oceňujem spojencov, ktorí sa v Grónsku angažujú, ale očakával by som silnejší nástup všetkých hláv štátov NATO," povedal.

Kritiku podľa neho nemožno zúžiť len na jednu osobu či inštitúciu, no reakcia Západu je podľa neho slabá.

Spor o iniciatívu

Slovenska Podpredseda KDH viackrát vyzval ministra obrany, aby konkretizoval, aké kroky podnikla slovenská vláda. "Čo urobila slovenská vláda? Čo urobil minister obrany? Ak nekonajú veľkí hráči, čo bráni Slovensku iniciovať rokovania so susedmi alebo žiadať mimoriadnu Európsku radu?" pýtal sa Karas.

Kaliňák odmietol, že by Slovensko bolo pasívne. Zdôraznil, že úlohou vlády je predovšetkým chrániť slovenské záujmy. "Chránime ich politikou na všetky štyri svetové strany. Slovensko dnes nemá priame hrozby ani od Ruska, ani od USA, ani od Číny," uviedol.

Dodal, že premiér Robert Fico sa v zahraničí venuje najmä energetickej bezpečnosti krajiny.

NATO, európska armáda a Irán

V relácii zaznela aj téma možného vzniku spoločnej európskej armády. Kaliňák tento koncept označil za nereálny. "Spoločná armáda je nezmysel. Neexistujú na to štruktúry a NATO je na tieto otázky veľmi citlivé," povedal.

Pripomenul aj historické prípady, keď aliancia na územné spory nereagovala vojensky. Karas pripustil, že myšlienka spoločnej armády je komplikovaná, no zdôraznil potrebu posilňovania obranných kapacít Európy. "Ak stratíte schopnosť obrany, rozoberie si vás, kto chce. Európa musí vedieť hovoriť o bezpečnosti," povedal.

Diskusia sa dotkla aj Iránu. Kaliňák uviedol, že situácia je vážna a región si vyžaduje zvýšené bezpečnostné opatrenia. Karas označil dianie v krajine za desivé a poukázal na riziká spojené s iránskym jadrovým programom. Obaja sa zhodli na odsúdení popráv demonštrantov.

Kajúcnici a Benešove dekréty

V závere relácie sa politici dostali k domácim témam – novele trestného zákona a otázke kajúcnikov. Karas kritizoval zmeny s tým, že môžu oslabiť boj proti organizovanému zločinu.

"Takto nastavené pravidlá môžu zabiť vyšetrovanie aj spätne," upozornil. Kaliňák oponoval, že cieľom je zabezpečiť, aby kajúcnici hovorili pravdu.

"Kajúcnik má slúžiť na odhalenie trestnej činnosti, nie na klamanie," uviedol.

Pri Benešových dekrétoch sa politici nezhodli na tom, či vláda nezasahuje do slobody prejavu. Karas považuje postup vlády za chybný, Kaliňák sa pýtal, ktoré konkrétne časti by mali byť podľa opozície spochybnené.