Z rebelov ministri: Prehľad sporov a nejednotných hlasovaní koalície v roku 2025

BRATISLAVA / Vládna koalícia Smer-SD, Hlas-SD a SNS má v parlamente väčšinu, no počas roka 2025 viackrát ukázala, že ani táto zostava nie je vždy jednotná. Pri viacerých kľúčových zákonoch sa objavili individuálne rebélie, zdržania sa hlasovania či otvorené konflikty medzi koaličnými partnermi. Prinášame prehľad kľúčových momentov, keď sa koalícia škriepila – alebo nedokázala postupovať jednotne.

Vnútorné spory v Hlase-SD, osobné konflikty v SNS aj otvorené varovania premiéra Roberta Fica pred predčasnými voľbami naznačujú, že koaličná disciplína má svoje trhliny.

1. Z Hlasu-SD vylúčili Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša

Prvé vážne napätie v koalícii sa naplno ukázalo už na začiatku roka 2025. Hlas-SD na januárovom pracovnom kongrese vylúčil zo strany poslancov Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša. Obaja patrili do skupiny štyroch poslancov (spolu s Romanom Malatincom a Jánom Ferenčákom), ktorá dlhodobo kritizovala smerovanie strany a signalizovala, že pri hlasovaniach nemusí automaticky podporovať koalíciu.

Koaličná kríza sa postupne prehĺbila a vyústila do dohody, ktorá mala zabezpečiť, aby vláda mala v parlamente opäť stabilnú väčšinu. Výsledkom bolo preskupenie pozícií vo vláde: Samuel Migaľ napokon získal post ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI SR) a Radomír Šalitroš sa stal štátnym tajomníkom na tomto rezorte.

Podobný scenár sa odohral aj na strane SNS, kde sa do konfliktu s vedením dostala skupina okolo Rudolfa Huliaka. Aj v tomto prípade platilo, že koalícia hľadala spôsob, ako si udržať podporu v parlamente — a napokon aj Rudolf Huliak získal ministerský post.

+8 fotiek

Tlačové besedy koaličných poslancov 2025

​2. Premiér pripúšťal predčasné voľby

„Pri 79., ktorú má vládna koalícia, dve koaličné strany SNS a HLAS vyhnali siedmich poslancov Národnej rady,“ uviedol koncom januára po konfliktoch s bývalými poslancami Hlasu premiér Robert Fico (Smer-SD) s tým, že pri toľkých rebelujúcich poslancoch nemala vládna koalícia väčšinu v parlamente. Stalo sa tak po vylúčení Migaľa z Hlasu-SD. Fico sa vtedy vyjadril, že nechápe konanie koaličných partnerov.

Migaľ uviedol, že nebude v parlamente hlasovať. V októbri však už premiér zmenil názor. Vyjadril sa, že dôvody na predčasné parlamentné voľby neexistujú. Podmienil to schválením štátneho rozpočtu.

3. SNS trvala na konci Lajčáka vo funkcii poradcu premiéra

Spor vo vládnej koalícii spôsobila aj komunikácia poradcu premiéra Miroslava Lajčáka s americkým finančníkom a sexuálnym delikventom Jeffrym Epsteinom. SNS totiž apelovala na to, aby premiér Fico ukončil s Lajčákom spoluprácu. Predseda SNS Andrej Danko sa dokonca vyjadril, že nebude chodiť na koaličné rady, kým Lajčák ostane poradcom.

„Pozreli sme si všetky komunikácie. Ľudia môžu mať rôzne názory na Lajčáka z hľadiska jeho politického pôsobenia. Pre mňa je Lajčák excelentný diplomat so skúsenosťami na zahraničnú politiku a kontaktmi. Neurobil nič, čo by ma nútilo ho odvolávať,“ reagoval Fico. SNS sa následne vyjadrila, že rozhodnutie Fica berie na vedomie.

Prečítajte si tiež

Fico k novej fotke Lajčáka s Epsteinom: „Ja vám ukážem fotky také, že padnete na zadok.“

​4. Drucker: „Hlas nebude za handru“

Napätie v koalícii sa v novembri tohto roka vyostrilo najmä po demisii podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Petra Kmeca (Hlas-SD). Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) sa následne vyjadril, že strana „nebude za handru“. Kritizoval pritom rozličný prístup premiéra k svojim nominantom a nominantom Hlasu-SD.

Nevylúčil tiež, že bude požadovať odchod ministra dopravy Jozefa Ráža (nominant Smeru-SD). „Je to úplne iný meter ako v prípade pána ministra dopravy. Jozef Ráž je špičkový človek, ale v tomto prípade išlo o životy,“ povedal Drucker. Premiér ale demisiu ministra Ráža po zrážke vlakov odmietol aj napriek tomu, že ju podľa vlastných slov minister sám ponúkol. Napätie prudko vzrástlo po tom, čo premiér Fico oznámil zámer odvolať podpredsedu vlády Petra Kmeca pre podozrenia z netransparentných dotačných výziev. Vicepremiér podľa Šutaja Eštoka ešte predtým ponúkol svoju demisiu. Výzvy v hodnote približne 200 miliónov eur sú momentálne pozastavené. 

5. Ferenčák nepodporil zmenu Ústavy SR

V spoločnosti v roku 2025 rezonoval najmä návrh ústavného zákona. Okrem iného sa do Ústavy SR zakotvili dve pohlavia - muž a žena. Zároveň pribudlo zaručenie rovnosti medzi mužmi a ženami pri odmeňovaní za vykonanú prácu. Ústavný zákon upravil aj adopcie detí a výchovno-vzdelávací proces. Návrhom sa mala dosiahnuť aj suverenita Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach.

Z 99 prítomných poslancov návrh podporilo 90, proti boli siedmi, dvaja nehlasovali, nikto sa nezdržal. Novelu ústavy podporila aj časť opozície, pričom z klubu KDH to boli všetci zákonodarcovia okrem Františka Majerského a Františka Mikloška, ktorí sa na hlasovaní nezúčastnili. Za návrh hlasovali aj traja poslanci z klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ – Richard Vašečka, ktorý svoju podporu vopred avizoval, ako aj Marek Krajčí a Rastislav Krátky. Z koalície sa však k návrhu nepridal poslanec Hlasu-SD Ján Ferenčák, ktorý pri hlasovaní nebol prítomný.

Prehľad všetkých zmien, ktoré priniesla zmena Ústavy SR, nájdete v tomto článku.

6. Hlas-SD: Ak Kotlár odmieta robiť svoju prácu, mal by zvážiť zotrvanie vo funkcii

V septembri 2025 sa okrem personálnych a legislatívnych konfliktov objavil aj verbálny spor medzi vládnymi predstaviteľmi. Splnomocnenec vlády pre prešetrenie pandémie COVID-19 Peter Kotlár verejne kritizoval napríklad vládu či USA a spochybňoval vakcíny, čo vyvolalo ostrú reakciu Hlasu-SD.

Koaličný Hlas-SD sa v tejto súvislosti vyjadril, že Kotlár by si mal prehodnotiť svoju pozíciu a význam svojej funkcie, a poukázal na to, že očakávania od vládnych zástupcov sú iné, než prezentujú niektoré jeho vyjadrenia.

Prečítajte si tiež

Lekári bijú na poplach: Kotlárove hoaxy ohrozujú životy. Žiadajú Fica o jeho odvolanie

Jednotlivé spory síce zatiaľ koalíciu nerozbili, no opakovane ukázali, že jej vnútorná súdržnosť nie je samozrejmosťou. Najmä Hlas-SD sa v roku 2025 viackrát ocitol v pozícii, keď balansoval medzi lojalitou ku koalícii a snahou presadzovať vlastnú líniu.