Konflikt na Ukrajine mení Európu. Blaha narčtol nový bezpečnostný poriadok pre Európu

ŠTRASBURG / V relácii Európa od A po Z v Štrasburgu diskutovali europoslanci Ľuboš Blaha (Smer) a Milan Uhrík (Republika) aj o tom, ako by mal podľa nich vyzerať nový bezpečnostný poriadok v Európe po vojne na Ukrajine. Zhodujú sa, že súčasný model, v ktorom dominuje NATO a Spojené štáty, je neudržateľný a Európa potrebuje novú bezpečnostnú architektúru, v ktorej budú zohľadnené aj záujmy Ruska a krajín skupiny BRICS.

Ukrajina, mierový plán a „realistický“ kompromis

Kľúčovou časťou debaty bola vojna na Ukrajine a aktuálne diskutovaný mierový plán, ktorý vychádza z návrhov administratívy Donalda Trumpa. Ľuboš Blaha tvrdí, že plán v zásade potvrdzuje postoje Smeru od začiatku vojny, najmä to, že Ukrajina nemá byť súčasťou NATO a že de facto príde o časť svojho územia: podľa Blahu Ukrajina „fyzicky nemôže dobyť“ okupované územia späť a je „vykrvácaná“ nedostatkom vojakov.

V tejto situácii vidí dve možnosti. Dlhé pokračovanie vojny s ďalšími státisícmi obetí, alebo dohodu, pri ktorej sa časť území vzdá výmenou za mier. Blaha zároveň ostro kritizuje EÚ, ktorú obviňuje zo „sabotáže“ mierového úsilia a podporuje skôr americkú iniciatívu. Ukrajinské vedenie opisuje ako skorumpované a tvrdí, že vojna mu „vyhovuje“, keďže na nej profituje.

Moderátor relácie Adam Zavřel pripomenul, že tieto tvrdenia o „zlatých záchodoch“ či systematickom rozkrádaní peňazí sú súčasťou sporných naratívov a všeobecne nie sú preukázané.

Milan Uhrík vníma návrh mieru podobne ako „realistický“, nie ako kapituláciu Ukrajiny. Podľa neho Kyjev vojensky prehráva a čas nehrá v jej prospech. Uhrík hovorí, že pokračovanie vojny môže viesť k ďalším rokom bojov a miliónom obetí. Za výhodnejšie považuje, aby sa Ukrajina „mierovo a slušne“ dohodla na rozdelení, konflikt ukončila a zvyšok krajiny budovala v mieri.

Prečítajte si tiež

Európa od A po Z: Súčasná podoba Európskej komisie si dôveru občanov nezaslúži, tvrdí Mazurek

​

Moderátor pritom otvoril aj otázku, či by podobný prístup podporili aj v prípade Slovenska, teda vzdať sa časti územia výmenou za mier. Uhrík odpovedal, že pri Slovensku by urobili všetko pre obranu územnej celistvosti, no tvrdí, že aktuálna situácia Ukrajiny je iná, lebo „územie nevie dobyť späť“.

NATO, neutrálna Ukrajina a nárazníkové zóny

Blaha odmieta, že by Ukrajina mala právo slobodne sa rozhodnúť o vstupe do NATO bez ohľadu na reakciu Ruska. Odvoláva sa na Rakúsko či Fínsko po druhej svetovej vojne, ktoré boli dlhé roky neutrálne a tvorili nárazníkovú zónu medzi Východom a Západom. Podľa Blahu po rozpade ZSSR mal Západ sľúbiť Rusku, že sa nebude rozširovať smerom k jeho hraniciam, NATO sa však podľa neho „rozťahovalo“ až k Ukrajine, čo Moskva označovala za „červenú čiaru“, keby Ukrajina zostala neutrálna, konflikt by nevznikol.

Moderátor zároveň pripomenul, že Ukrajina opakovane uvádza, že pred vojenskou inváziou na svojom území nemala jednotky či vojakov zo Západu a popiera tvrdenia, že by vraždila ruských občanov či ruskojazyčné obyvateľstvo, čo je naratív, ktorý ruská propaganda dlhodobo využíva.

Uhrík zas situáciu prirovnáva ku kubánskej kríze. Tak ako USA vnímali rozmiestnenie sovietskych rakiet na Kube ako ohrozenie, Ruská federácia podľa neho reaguje na rozširovanie NATO smerom k svojim hraniciam. Tvrdí, že veľmoci si vždy chránia svoje „nárazníkové pásma“, či sa nám to páči alebo nie.

Prečítajte si tiež

Európa od A po Z: Podľa Kaliňáka je Trumpov mierový plán katastrofa, ale jediné východisko

​

Nová bezpečnostná architektúra: Európa medzi USA, Ruskom a BRICS

Práve z týchto východísk Uhrík odvodzuje potrebu „novej bezpečnostnej architektúry“ v Európe. Podľa neho je súčasný stav postavený na vojenských blokoch, studenovojenskej logike a dominancii NATO, neudržateľný. Žiada reformu bezpečnostnej stratégie tak, aby zohľadňovala záujmy západných aj východných krajín, strednej Európy aj Slovenska, varuje, že „zamrznutie“ konfliktu na Ukrajine na aktuálnej línii frontu, ktoré podľa neho presadzuje EÚ, iba odkladá ďalšie boje o pár rokov. Tvrdí, že USA už nemajú kapacitu dlhodobo dotovať vojnu v Európe, keďže sa musia sústrediť na Čínu.

Blaha ide ešte ďalej a spája novú bezpečnostnú rovnováhu s geopolitikou skupiny BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika a ďalšie štáty, ktoré sa k nim pridávajú). Podľa neho svet nebude mierový, kým bude existovať hegemónia jednej veľmoci (USA), riešením je rovnováha dvoch silných blokov – Západu a bloku okolo Číny, Ruska a ďalších rozvíjajúcich sa mocností. BRICS má byť protiváhou „americkej hegemónie“ a Slovensko by podľa Blahu malo mať dobré vzťahy „aj na Západ, aj na Východ“.

Opiera sa pritom o teóriu mocenskej rovnováhy a tvrdí, že iný spôsob zaistenia mieru neexistuje. Unipolárny svet prináša podľa neho „imperiálne vojny“ ako Irak, Líbya či Juhoslávia.

Maďarsko, právny štát a tlak EÚ ako súčasť širšieho konfliktu

Diskusia o novom bezpečnostnom poriadku sa prelína aj do témy právneho štátu a konfliktu medzi niektorými členskými štátmi a inštitúciami EÚ. Na príklade Maďarska, voči ktorému Európsky parlament prijal kritické uznesenia a EÚ zmrazila časť eurofondov, obaja hostia hovoria o „šikane“ a politickom tlaku zo strany Bruselu. Uhrík upozorňuje, že Maďarsko je riadnym členským štátom, ktorý prispieva do rozpočtu EÚ, zatiaľ čo Ukrajina dostáva finančnú pomoc, hoci členom nie je. Vníma to ako popretie princípu lojality voči vlastným členom.

Blaha zas tvrdí, že dôvody, pre ktoré je kritizované Maďarsko, napríklad prístup k migrácii, LGBTI agende či odlišný názor na vojnu na Ukrajine, sú totožné s líniou súčasnej slovenskej vlády. Podľa neho to naznačuje, že podobný konflikt s EÚ môže čakať aj Slovensko, čo zapadá do jeho obrazu „neokoloniálneho“ Bruselu.

Slovensko, ústava a infringement ako politický konflikt

Relácia sa v závere dotýka aj konania o porušovaní práva EÚ (infringement) voči Slovensku kvôli úpravám v ústave, ktoré sa dotýkajú napríklad definície pohlavia či hodnotových otázok. Uhrík aj Blaha odmietajú predstavu, že by právo EÚ bolo nadradené ústavám členských štátov, považujú zásahy Európskej komisie za neopodstatnené a zasahujúce do národnej suverenity, tvrdia, že ide o technickú procedúru, ktorú netreba dramatizovať, no zároveň ju vnímajú ako súčasť širšieho ideologického tlaku progresívneho Západu na konzervatívne vlády. Moderátor pripomína, že infringement nie je súdny proces, ale štandardný mechanizmus, ktorým Komisia žiada vysvetlenia, ak má pochybnosti o súlade národnej legislatívy s právom EÚ.