Analýzy 24: Prirovnávať študentov k zločincom je absolútne nevkusné, hovorí Kňažko

Zdielať na

13.11.2025 Politika

Analýzy 24: Prirovnávať študentov k zločincom je absolútne nevkusné, hovorí Kňažko

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Relácia Analýzy 24 sa tentoraz niesla v znamení blížiaceho sa výročia 17. novembra. Moderátorka sa v prvej časti rozprávala s výkonným riaditeľom agentúry AKO Václavom Hříchom, ktorý predstavil exkluzívny prieskum o postoji Slovákov k prípadnému generálnemu štrajku. V druhej časti sa diskusia presunula k širším súvislostiam a historickému odkazu Nežnej revolúcie s bývalým ministrom zahraničných vecí Milanom Kňažkom.

Štyria z desiatich Slovákov by sa zúčastnili štrajku

Agentúra AKO zisťovala, ako by sa Slováci postavili k účasti na generálnom štrajku 17. novembra. Výsledky ukázali, že 38,8 % respondentov by sa štrajku zúčastnilo, zatiaľ čo 56,5 % by doň nešlo. Podľa Václava Hřícha ide o tému, na ktorú majú ľudia jasný názor.

„Tí, ktorí povedali neviem alebo nechcem odpovedať, je veľmi málo. Je to vec, na ktorú sa ľudia vedia vyjadriť, “ uvádza.

Z prieskumu zároveň vyplynulo, že účasť by bola vyššia u mladších respondentov, a to aj napriek tomu, že generálny štrajk v roku 1989 nezažili.

„Najviac súhlasia respondenti vo veku 18 až 33 rokov. Nikto z nich nežil v dobe, keď bol posledný generálny štrajk, a napriek tomu by sa zapojili,“ vysvetlil Hřích.

Naopak, medzi staršími ľuďmi, ktorí si udalosti pamätajú, bola ochota výrazne nižšia. „V dôchodkovskom veku 66 a viac rokov by sa zúčastnilo len 16 percent,“ dodal.

Vzdelanie a regióny: Najväčšia ochota na východe Slovenska

Rozdiely sa ukázali aj podľa vzdelania. Ochotu zapojiť sa prejavilo 51 % vysokoškolákov, 40 % maturantov a 31 % respondentov bez maturity. Podľa Hřícha to potvrdzuje, že čím vyššie vzdelanie, tým väčšia angažovanosť.

Regionálne dáta ukázali, že najviac ľudí ochotných štrajkovať žije v Prešovskom a Košickom kraji, kde podiel dosiahol 49 a 47 percent. Najnižší záujem bol v Banskobystrickom, Trenčianskom a Nitrianskom kraji.

Z pohľadu národnosti by sa menej zapájali občania maďarskej národnosti, čo Hřích vysvetlil aj menšou medializáciou témy v maďarsky hovoriacich médiách.

Politické súvislosti: Opozičná téma

Prieskum potvrdil, že generálny štrajk vnímajú Slováci ako výraz nesúhlasu s vládou. Najviac ochotných zúčastniť sa by bolo medzi voličmi SaS (79 %), Progresívneho Slovenska (73 %), Demokratov (70 %) a Hnutia Slovensko (69 %).

Naopak, voličov Smeru by sa štrajku zúčastnilo len 9 %, v Hlas-SD 22 %, v SNS 21 % a v Republike 18 %. „Je vidieť, že táto téma sa stala symbolom odporu voči vláde,“ zhodnotil Hřích.

Podľa neho by účasť takmer 40 percent populácie predstavovala zásadný spoločenský signál, no reálny generálny štrajk sa zrejme nepripravuje. „Zostalo to v rovine debát opozičných strán. Sedemnásty november tu bude aj bez ohľadu na štrajk,“ uzavrel Hřích.

Milan Kňažko: Dnes by mal štrajk iný význam

V druhej časti relácie sa moderátorka rozprávala s Milanom Kňažkom, ktorý bol priamym účastníkom Nežnej revolúcie. Kňažko upozornil, že pojem „štrajk“ mal v roku 1989 úplne iný význam než dnes. „V tom čase neboli súkromné firmy a štrajk neexistoval štyridsať rokov. Bolo to symbolické gesto, nie ekonomický protest. Ľudia pracovali, ale nosili stužky – znak jednoty a odporu voči režimu,“ vysvetlil.

Podľa Kňažka je znehodnotenie štátneho sviatku 17. novembra „politickým gestom“ a súčasťou súčasnej vládnej politiky, ktorá „ťahá Slovensko von z Európy a smerom k riadenej demokracii“.

Kritizoval vyjadrenia premiéra o inšpirácii Vietnamom či Čínou a vyzval na návrat k hodnotám slobody. „Je mi ľúto, že práve toto výročie sa vyznačuje tým, že sme na ceste späť,“ povedal Kňažko. Napriek tomu zostáva optimistom: „To, že si ľudia sviatok zobrali za svoj, je úžasné. Je to ich deň, nie politikov.“

Mladí, demokracia a zodpovednosť

Kňažko v relácii podporil mladých ľudí, ktorí sa angažujú v spoločenských otázkach. „Študenti majú právo prejaviť svoj názor. Porovnávať ich so zločincami alebo teroristami je nemiestne,“ povedal.

Kriticky sa vyjadril aj k jazyku politickej moci a nárastu nenávisti v spoločnosti. „Ak premiér označuje novinárov za vagabundov, šíri nenávisť a robí moc neznesiteľnou. Moc musí byť prívetivá a slúžiť ľuďom,“ dodal.

Na margo odchodu mladých do zahraničia uviedol, že „to je najväčšia strata, ktorej Slovensko čelí“. Zároveň verí, že situácia sa zmení natoľko, že sa mladí budú chcieť vrátiť.

Odkaz po 36 rokoch

V závere diskusie sa Kňažko zamyslel nad tým, čo by mal 17. november symbolizovať v roku 2025. „Vtedy sme sa počúvali, rešpektovali a dôverovali si. Aspoň niečo z toho by sme si mali prinavrátiť,“ povedal.

Zdôraznil, že sloboda nie je samozrejmosťou: „Skúsme byť zodpovední za to, čo povieme a čo robíme. A nebuďme ľahostajní.“