Masaker v Leopoldove: Precízny plán vrahom nevyšiel

Bývalý vyšetrovateľ vrážd v Leopoldovskej väznici spomína na výsluchy páchateľov

Jedného z aktérov úteku, 39-ročného Václava Fedáka, v utorok 23. júna po 17 rokoch prepustili z ružomberskej väznice.

Vačok (na druhej snímke) otázku, čo chceli robiť po úteku, položil aj Ondrejovi Havranovi, jednému z aktérov úteku. "Najprv o tom nechcel hovoriť. Neskôr mi však povedal, že keď mu odpoviem, tak si budem myslieť, že je blázon," začal s rozprávaním Vačok. "On mi povedal, že pokiaľ ste veľmi veľa vo väzení a máte pred sebou ďalšie dlhé roky a niekto vám dá nádej, že sa môžete dostať von, podriadite tomu všetko. Aj za cenu obrovských obetí," povedal bývalý vyšetrovateľ s tým, že toto vraždu v žiadnom prípade neospravedlňuje.

Havranovi sa pred leopoldovským prípadom už raz podarilo ujsť. "Vtedy sa pomerne dlhú dobu skrýval v nejakej osade, mal svoje dievča a motívom bolo to, aby sa táto situácia zopakovala, aby ešte raz zažil trochu slobody," uviedol Vačok. "Títo ľudia rozmýšľajú úplne inak a sú schopní dopustiť sa mimoriadne závažnej trestnej činnosti, často viac závažnej, ako by boli schopní urobiť v civile," uzavrel.

Podľa bývalého vyšetrovateľa boli aktérmi leopoldovskej masakry dve skupiny osobností. "Bola tam skupina vodcov, ktorí boli schopní použiť násilie a to tými najmilitantnejšími formami a potom tam bola skupina, ktorá sa s nimi do určitej miery zviezla," povedal. Obvinený Dalibor Bajger mal dokonca pri následnom súdnom procese výraznú poľahčujúcu okolnosť, pretože sa prihovoril za záchranu jedného príslušníka väzenskej stráže, ktorého vzali z ústavu ako rukojemníka. "Keď prišlo k situácii, čo s týmto rukojemníkom, pretože sa nezmestili do ukoristeného auta, prihovoril sa za neho, aby ho Polgári (na snímke počas súdneho procesu 4. januára 1993) nezlikvidoval," povedal Vačok.

TASR

Vyšetrovanie aj dokazovanie pred súdom dokázalo, že zabíjali len dvaja Tibor Polgári a Miloš Uriga. Ostatní mali svoje úlohy, napríklad strážili spútaných dozorcov. Polgári sa 20 mesiacov pred útekom, v marci 1990 zviditeľnil pri veľkej vzbure väzňov v Leopoldove.

Vačoka tento prípad zaujal aj z pohľadu vniknutia do osobností páchateľov. "Spomínam si na rozhovory s Ondrejom Havranom, pretože som vyrástol v Istebnom na Orave, kde bol detský domov a Harvan v deckom veku v tomto domove bol. Viedlo ma to k tomu, že som zisťoval celý priebeh jeho vývoja. Dospel som k záveru, že nie všetci máme rovnocennú platformu pri začiatku svojho života. On bol od začiatku bez zázemia a bez rodičovskej lásky," povedal Vačok.

Pri tragickej udalosti v roku 1991 väzni zavraždili päť príslušníkov väzenskej a justičnej stráže a ďalších dvoch ťažko zranili. Masakra v leopoldovskej väznici, považovanej za bývalého režimu za najprísnejšie väzenie s tvrdými podmienkami, sa odohrala 23. novembra 1991, keď sa skupina väzňov dohovorila o úteku. Boli to Ondrej Harvan (30), odsúdený predtým na 23 rokov, Dalibor Bajger (20), odsúdený predtým na 11 rokov, Tibor Polgári (30) odsúdený za lúpežné prepadnutie na deväť rokov, Vladimír Duda (25), odsúdený predtým za krádeže na osem rokov, Miloš Uriga (22), odsúdený za lúpež na sedem rokov, Bartolomej Botoš (26), odsúdený predtým za násilnú trestnú činnosť na desať rokov, Václav Fedák (21), odsúdený predtým na štyri roky.

V priebehu 20 hodín po úteku z väznice všetkých odsúdených vďaka rozsiahlej policajnej akcii pochytali. Jediné zranenie utrpel Polgári, ktorý sa chcel streľbou brániť pomocou ukradnutého samopalu. Na začiatku februára 1993 bol vynesený nad utečencami a vrahmi rozsudok. Krajský súd v Bratislave odsúdil na doživotný trest Ondreja Harvana, Tibora Polgáriho a Miloša Urigu. Vladimír Duda bol odsúdený na 13 rokov väzenia, Dalibor Bajger a Václav Fedák na 15 rokov a Bartolomej Botoš na 18 rokov. Odsúdený Ondrej Harvan sa v cele krátko po vynesení rozsudku obesil.