Zlyhali hasiči pri tragickej udalosti v Prešove? Pochybnosti nie sú na mieste, vysvetľuje veliteľ hasičov

BRATISLAVA/PREŠOV / Vrátime sa ešte k tragickému výbuchu plynu v paneláku na prešovskom sídlisku. Zlyhali hasiči pri tragickej udalosti v Prešove? Postupovali profesionálne? Ľudia začali o ich výkone mudrovať. Preto sme na tieto a ďalšie otázky hľadali odpoveď u skúseného veliteľa hasičov.

Po nešťastí v Prešove sa našli ľudia, ktorí mudrovali - hlavne na internete, že prečo nemali hasiči plošiny pri paneláku. Odpoveď je jednoduchá. Technicky to nebolo možné.

+5 fotiek

Škody po výbuchu v Prešove

​

"Odborných" komentárov o tom, že hasiči mali použiť viac plošín okolo horiaceho domu, vrtuľníky či plachty, do ktorých by mohli ľudia skočiť, sú plné sociálne siete a krčmy. Sú určité právne a technické predpisy, na základe ktorých musia byť budovy postavené, aby odolávali požiaru a boli nápomocné pri hasení.

"Výbuch, ktorý sme mali možnosť vidieť, narušil celý systém požiarnej bezpečnosti stavby tohto objektu. To znamená, že hasiči prišli o únikovú cestu, eventuálne zásahovú a unikajúce osoby o únikovú cestu," vysvetlil Marián Bugár, veliťel HaZÚ Bratislava. 

Tým, že sa zrútilo schodisko a narušili sa všetky požiarne úseky, požiar mal preto veľmi jednoduchú cestu. "V tej sekunde mali hasiči jedinú možnosť, zásah z vonka. Jednak s ohľadom na statické zhoršenie stability objektu a jednak aj s ohľadom na to, že po prieskume zistili zničené schodisko," upresnil Marián Bugár. 

Ľudia si kládli otázky, že prečo nepoužili v tesnej blízkosti výškovú techniku, keď hasiči disponujú vozidlami s dosahom až do výšky 44 metrov. "Avšak tieto parametre sú využiteľné len za predpokladu, že pri objekte je dostatočné miesto, aby sme ich mohli pristaviť. Každá výšková technika má svoj pracovný diagram a v zmysle tohto diagramu sa bavíme o vzdialenosti 5 až 10 metrov od plášťa objektu," priblížil Marián Bugár. 

Tak blízko k domu sa hasiči nevedeli dostať, pretože na zemi boli kusy panelu, trosky, autá, stromy a nespevnený povrch po výkopových prácach a počasí. Ako ďalší problém vnímali ľudia čas, za ktorý mali hasiči rozloženú techniku. "Ak sa bavíme o vozidle, ktoré je s dosahom 42 respektíve 44 metrov, tak sa bavíme o podstatne dlhšom čase, pretože je tam určitý čas, kým sa vozidlo vyrovná a vysunú sa podporné konštrukcie tohto vozidla," skonštatoval Marián Bugár. 

Pri takých veľkých strojoch, aké boli pri zásahu v Prešove, to môže byť až 30 minút. Ďalší "odborníci" radili doskokové plachty. "Treba si uvedomiť, že akú energiu naberie ľudské telo pri váhe napríklad 80kg pri páde z 35 metrovej výšky pri dopade na zem. Čiže využitie plácht, ako to vidíme vo filmoch starších, ani neviem, ako by mohlo byť účinné," oponoval Marián Bugár. 

Po tragickej udalosti na Mukačevskej ulici ľudí zaujímalo aj to, prečo nezasahovali vrtuľníky. "Bolo to veľmi riskantné a bolo by to aj kontraproduktívne. Horúci vzduch pod rotor vrtuľníka by mohol spôsobiť aj pád, ako aj možný tlak spod rotorov na aj tak už staticky oslabenú konštrukciu, ako aj možný prieduch alebo intenzita toho tlaku na možné rozšírenie požiaru, na možné vytlačenie niektorých poškodených a staticky oslabených konštrukcií," uviedol Marián Bugár. 

Ďalšie neodborné návrhy boli, že hasiči mali použiť vaky s vodou. Asi si vtedy z diskutujúcich málokto uvedomil, koľko ton vody je v takom vaku. "Pri spustení na takto staticky oslabený objekt by sme sa bavili o nejakých 1 200 až 3  000 kilogramoch na nejaký veľmi malý priestor hodený zo vzdialenosti niekoľkých desiatok metrov," objasnil Marián Bugár. 

​