-1°
Bratislava
Záchranár s bielou vestou rozhoduje o postupe záchrany pri hromadných nešťastiach
Záchranár s bielou vestou rozhoduje o postupe záchrany pri hromadných nešťastiach
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SLOVENSKO / Počet hromadných nešťastí z roka na rok stúpa a tomuto smutnému trendu sa prispôsobujú aj záchranári. Pri veľkých tragédiách spustili dohodnutý plán s takzvanou bielou vestou.
Náročné hromadné nešťastia
Niektorí to už prežili, iní si prajú nikdy to nezažiť. Hromadné nešťastia sú mimoriadne náročné aj pre záchranné zložky. Krik, plač, panika, zranených i svedkov. A oni musia ostať chladní a rozvážni. Najťažšie to má prvá posádka. Či už sanitky alebo vrtuľníka.
"Či lekárska alebo lekárska, tak vždy začíname s triedením ranených, " opisuje lekárka a riaditeľka VZZS ATE Poprad Iveta Križalkovičová.
"A my musíme preskenovať najprv celé pole a až tak ten zdravotník na konci tohto poľa získa definitívny obraz o počte a stave týchto postihnutých, " vyjadruje sa operátor a záchranár VZZS ATE Poprad Marián Hudák.
"Zrazu vidíš človeka, ktorému je zle, nemá sa dobre a ty ho len označím a ideš o kus ďalej, lebo ho nemôže začať ošetrovať, pretože hneď vedľa môže byť niekto viac zranený, " pokračuje Iveta Križalkovičová.
Prvý zdravotník si oblieka bielu vestu
Jeden z prvých zdravotníkov, ktorý prichádza na miesto, si oblieka bielu vestu. Na jeho pleciach je veľká zodpovednosť. Stáva sa veliteľom všetkých zdravotníckych posádok.
"Veliteľ zdravotníckeho zásahu nemusí byť bezpodmienečne lekár, pretože tam je dôležité, aby mal aj trošku manažérske schopnosti, " dodáva Iveta Križalkovičová.
"Biela vesta nelieči. Biela vesta organizuje, " dopĺňa Marián Hudák.
Biela vesta organizuje
Takzvaná biela vesta komunikuje s operačným strediskom i hasičským veliteľom zásahu a políciou, dáva pokyny posádkam sanitiek i vrtuľníka. A neplatí, že kričiaci zranený je na tom najhoršie.
"Pretože ak dokáže človek kričať, tak znamená, že má dýchací systém v poriadku, má obeh, takže tento asi nebude vážne zranený. A práve tí, ktorí nekričia, sú ticho, tak tí väčšinou prežívajú ťažšie chvíle, pretože on má závažnú bolesť alebo už mu stav vedomia neumožňuje kričať, " znova Iveta Križalkovičová.
Čo radia záchranári laikom?
A na to záchranári upozorňujú aj laikov. Práve na tichých zranených by sa mali zranení účastníci alebo svedkovia zamerať ešte pred príchodom zložiek.
"Záklon hlavy, stabilizovaná poloha, zastavenie extrémne masívneho krvácania. Také tie úplne najbežnejšie základné úkony, ktoré vieme urobiť aj ako laici, " uvádza Iveta Križalkovičová.
V momente príchodu záchranných zložiek by mali laici ustúpiť a pomôcť iba vtedy, keď sú vyzvaní. Profesionáli vedia, ako postupovať. Jeden z tých, ktorý sa podieľal na vytváraní základných pravidiel postupov pre zdravotníkov pri nešťastiach, je aj letecký záchranár Marián Hudák. No posádky vedia, že každá takáto udalosť je špecifická.
"Vždy sa pripravujeme na horší scenár a potom definitívne sa to verifikuje až po príchode na miesto, " ukončuje Marián Hudák.
