Horskí a leteckí záchranári nie sú taxislužba. Upozorňujú na nezodpovedných turistov

TATRY / Horskí a leteckí záchranári bijú na poplach. Rastie počet nezodpovedných turistov, ktorí vyrážajú na túry neskoro a po zotmení volajú o pomoc. Riskujú nielen svoje životy, ale aj životy vážne zranených, ktorí by v tom čase mohli záchranárov potrebovať.

Záchranári ako "horská taxislužba"?

"Niekto zavolá: ‚No je osem hodín, nemáme svetlo, nestihli sme ísť dole a netrafíme, lebo nemáme baterku,‘" opisuje bežný scenár riaditeľ Horskej záchrannej služby (HZS) Martin Matúšek. Horskí záchranári si v poslednej dobe čoraz častejšie pripadajú ako "horská taxislužba". Dôvod? Rastúci počet prípadov, kedy ich o pomoc žiadajú nezranení turisti, ktorí sa do problémov dostali vlastnou vinou - kvôli zlému naplánovaniu túry a zotmeniu. 

Súťaž na sociálnych sieťach a "výzvy" v horách?

Lekárka a riaditeľka VZZS ATE Poprad Iveta Križalkovičová vidí v pozadí tohto trendu aj vplyv sociálnych sietí: "Na sociálnych sieťach niekto zdieľa, že bol som tam ja, tak to zvládneš aj ty. Alebo dajú si nejakú výzvu a potom sa tí ľudia snažia ako keby súťažiť medzi sebou." Prílišné spoliehanie sa na poistenie je ďalším faktorom, ktorý k nezodpovednosti prispieva.

"Oni rátajú s tým, že za pár eur, pretože to poistenie do hôr stojí pár eur, za pár eur budú zvezení dole," dodáva Križalkovičová.

Prečítajte si tiež

Primárka záchranky: Nie je jedno, či kolaps vznikne v ľahu, sede alebo v stoji ! Toto je dôvod

​

Každý zásah vrtuľníka môže meškať reálnu záchranu

Problém je, že dispečing HZS nemá možnosť na diaľku posúdiť reálny stav volajúceho. Záchranná akcia sa tak automaticky spúšťa. Až na mieste záchranári často zistia, že turisti sú v poriadku a potrebovali len sprievod alebo odvoz. "V čase, keď ako keby vozíme ich a robíme im v úvodzovkách tú taxi službu, môže našu pomoc potrebovať niekto, kto je naozaj vážne zranený," zdôrazňuje Križalkovičová.

Po prijatí výzvy je vrtuľník automaticky vyradený zo systému. Ak by došlo k vážnejšej udalosti, letí iný vrtuľník, čo môže trvať dlhšie. V prípade zlého počasia je vrtuľník úplne vylúčený, a tak záchranári musia stúpať k nezraneným turistom peši, neraz aj v noci, celé hodiny.

Poisťovňa preplatí len opodstatnené zásahy

Turisti sa spoliehajú na poistenie, ale zabúdajú, že poisťovne majú právo posúdiť opodstatnenosť zásahu. A ich cena môže dosiahnuť aj niekoľko tisíc eur. "Ak sa preukáže, že zásah nebol nevyhnutný na ochranu života alebo zdravia, môže poisťovňa úhradu nákladov horskej služby odmietnuť. V takom prípade ich musí poistený znášať sám," potvrdila Irgel Jacková, hovorkyňa Slovenskej asociácie poisťovní. Dokazovanie opodstatnenosti je pritom náročné, najmä u zahraničných turistov, ktorí často tvrdia, že boli vyčerpaní a nevládali.

Prečítajte si tiež

Ferratu na Skalke pri Kremnici zasiahol blesk. Zachraňovali 8-ročného chlapca

​

Prevencia: Správne plánovanie a pokora

"Vo väčšine prípadov odhadujeme, že ide o nesprávne naplánovanú túru, nesprávny časový plán," hovorí Matúšek. Križalkovičová dopĺňa: "Musím si byť istý, že dokážem nielen vyjsť hore, ale dokážem zísť aj dole." Apeluje na zodpovednosť každého jednotlivca.

Záver je jasný: "Je to iba o tom, aby sme sa vrátili k normálnosti, k nejakej pokore a keď vidím, že tam nestihnem dôjsť, tak sa v adekvátnom čase otočím a vrátim sa nazad," uzatvára Matúšek.

Dôkladné plánovanie túry, zohľadnenie vlastných síl a pokora pred horami sú kľúčom k bezpečnému zážitku a zároveň odľahčia prácu horským záchranárom, ktorí môžu svoju energiu venovať tým, ktorí ju skutočne potrebujú.

​