20 rokov od najväčšieho požiaru v Tatrách: Plamene ohrozovali ľudí, zasahovali stovky hasičov

VYSOKÉ TATRY / V stredu 30. júla je to presne 20 rokov, čo vo Vysokých Tatrách vypukol najväčší požiar v novodobej histórii. S plameňmi bojovalo vyše 400 hasičov a pomáhali aj stovky dobrovoľníkov. Oheň zo vzduchu hasili vrtuľníky i lietadlá. V ohrození boli obyvatelia, turisti i zasahujúci.

Lesný požiar

Zábery z leta 2005 aj po dvadsiatich rokoch vyrážajú dych. A pritom ani zďaleka nepribližujú to, čo hasiči prežívali priamo v horiacom pekle medzi zvyškami kalamitného dreva. "Bol to boj, fakt. Ako Američania majú Firefighter, tak to ozaj boli tí hasiči - bojovníci s ohňom," uviedol vtedajší veliteľ hlavného štábu Okresného riaditeľstva HaZZ Poprad Adrián Takáč.

Začalo sa to nenápadne - 30. júla ráno nad Gerlachovom hasiči uhasili menší, bežný lesný požiar. No potom prišlo hlásenie, aby sa presunuli do Tatranskej Polianky. "Zrejme to bol nedopalok - ohorok z cigarety, lebo ten požiar začal pri chodníku," pokračoval Takáč.

"Podľa toho volania to nevyzeralo na požiar veľkého rozsahu, ale v krátkom čase zaznelo také zúfalstvo vo vysielačke, že sme vedeli, že už je zle," opísal vtedajší zasahujúci hasič z Okresného riaditeľstva HaZZ Poprad Ján Marušin.

Neprístupný terén

Dostať techniku priamo na požiarisko bolo pre hasičov takmer nemožné. Po veternej kalamite boli mnohé prístupové cesty stále zavalené. Museli improvizovať. Využili jamy po vyvrátených stromoch, aby dostali vodu čo najbližšie. "Lenže tie jamy sa plnili a ďalej sa voda posúvala plávajúcimi čerpadlami," pokračoval Marušin.

Vzlietli vrtuľníky, lietadlá. Popradčanom sa ponáhľali pomôcť aj dobrovoľníci a kolegovia zo širokého okolia. Živel bol však nekompromisný - pre silný vietor oheň doslova preskakoval hasičov aj techniku. V sekunde boli obkľúčení plameňmi a tie sa navyše nebezpečne blížili k obytným zónam. Pripravovala sa evakuácia obyvateľov. Hasiči robili, čo mohli, aby objekty ochránili - vrátane Smokoveckej čerpacej stanice, kde hrozila explózia.

"Tam sme mali postavený tank z Humenného zo Záchrannej brigády. Ten má 11-tisíc litrov vody," dodal Takáč. "Spoliehali sme sa na to, že to dokáže uhasiť oheň v dostatočnom predstihu pred čerpacou stanicou," doplnil Marušin.

Museli zabrániť aj tomu, aby sa oheň dostal do kosodreviny. Inak by boli ohrozené tisíce ľudí na chodníkoch vo Velickej doline. "Bola tam uzavretá cesta, dopravná polícia, horská služba a potrebovali sme uzavrieť niektoré turistické chodníky," reagoval Marušin.

Pomohlo počasie

Po troch dňoch - 2. augusta - hasičom pomohlo počasie. Prišla búrka s krúpami. Zhorelo 230 hektárov chráneného územia. "Úlohou bolo v tých prvých dňoch kontrolovať požiarisko - kde sa ešte objavili nejaké zvyšky požiaru, tam sme hasili. Volali požiarnikov na väčšie ohniská. Sú to pre lesníka také bolestivé chvíle," informoval vtedajší riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Peter Liška.

Vtedajší lesníci sa pustili do práce a prírode pomohli. Les sa obnovil a dodnes v mnohých rezonuje úcta a obdiv k 400 hrdinom, ktorí nasadili svoje životy, aby pred horiacim peklom ochránili nevinných. "To, že sa vtedy nič nestalo - že niečo nevybuchlo alebo neprišli o zdravie či život hasiči - bolo šťastie. Ale naozaj išli naplno, išli na doraz," dodal Liška. "Je to taký malý zázrak," uzavrel Marušin.