MMF:Bez ďalších opatrení by mohol dlh Slovenska do roku 2040 vzrásť na 105 % HDP

Bratislava - Hospodársky rast Slovenska sa v roku 2025 spomalil na odhadovaných 0,8 % z 1,9 % v roku 2024, čo komplikuje znižovanie fiškálneho deficitu a nastavenie verejného dlhu na udržateľnú trajektóriu. Bez ďalších opatrení od roku 2027 by sa ale deficit postupne rozširoval a verejný dlh by sa do roku 2040 priblížil k 105 % HDP. Vyplýva to zo záverečného vyhlásenia misie Medzinárodného menového fondu (MMF). MMF uviedol, že fiškálny deficit zostal v roku 2025 približne na úrovni 5 % hrubého domáceho produktu (HDP) a inflácia zrýchlila najmä pre zvýšenie dane z pridanej hodnoty na začiatku roka 2025 a vyššiu infláciu služieb.

Spomalenie ekonomiky podľa fondu súviselo s fiškálnou konsolidáciou a vysokou globálnou neistotou, ktorá tlmila súkromné investície. Dovoz rástol rýchlejšie ako vývoz, najmä v dôsledku rozširovania kapacít v automobilovom sektore. Rast by sa mal v roku 2026 udržať približne na 0,9 %. Domáci dopyt má byť naďalej obmedzovaný konsolidáciou a ochladzovaním trhu práce, pričom verejné investície majú zostať silné pred ukončením Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) v roku 2026. Jadrová inflácia by mala podľa MMF klesnúť na cieľ 2 % do polovice roka 2027, celková inflácia však má zostať zvýšená pre postupné rušenie dotácií na energie. Fond označil konsolidáciu v rozpočte na rok 2026 za „v zásade primeranú“, pričom jeho projekcie hovoria o deficite 4,4 % HDP v roku 2026. Upozornil však na potrebu viacročnej stratégie a pokračovania konsolidácie aj po roku 2026. V scenári bez ďalších opatrení od roku 2027 by sa deficit podľa MMF postupne rozširoval a verejný dlh by sa do roku 2040 priblížil k 105 % HDP.

Na splnenie cieľa znížiť deficit na 2,8 % HDP do roku 2028 by boli podľa fondu potrebné opatrenia približne za 2,3 % HDP. Riziká pre rast sú podľa MMF naklonené smerom nadol. Negatívne by ho mohli ovplyvniť eskalácia obchodného napätia, geopolitické riziká a volatilita cien komodít, ako aj domáce faktory vrátane oneskorení konsolidácie, slabšieho čerpania eurofondov či výraznej korekcie cien nehnuteľností. MMF spomenul aj riziko vyšších cien energií v súvislosti s dohodou EÚ o ukončení dovozu ruského plynu do roku 2027. MMF zároveň odporučil štrukturálne reformy na podporu produktivity a strednodobého rastu, vrátane opatrení na zvýšenie participácie na trhu práce a riešenie nedostatku pracovnej sily.