NBS:Bez inovácií a inklúzie bude SR upadať, súčasný ekonomický model stráca dych

Bratislava - O budúcnosti Slovenska rozhodne schopnosť prejsť na inovačný model ekonomiky. Súčasný hospodársky model totiž stráca dych, pričom malá zraniteľná ekonomika SR čelí deglobalizácií, klimatickým zmenám a starnutiu obyvateľstva. Navyše, sociálny systém počas kríz neochránil najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Opatrenia preto musia posilniť inovácie, ako aj odolnosť ekonomiky a musí ich pocítiť celá spoločnosť. Upozornili na to v stredu predstavitelia Národnej banky Slovenska (NBS) pri predstavovaní tohtoročného vydania publikácie Štrukturálne výzvy. Dokument vydáva banka pravidelne od roku 2021 a poukazuje v ňom na najväčšie výzvy a problémy Slovenska. V roku 2025 rezonujú podľa NBS najmä dve výzvy. Ide o zrýchlenie rastu produktivity a sociálnu inklúziu. „Prechod na rozmanitejšiu ekonomiku založenú na inováciách je mimoriadne dôležitý, keďže sme výrazne odkázaní na svetový obchod. Obchodné vojny môžu priniesť do budúcnosti menší rast, stratu pracovných miest a ďalší tlak na rozpočet,“ vysvetlila.

Rastúcou výzvou je podľa nej aj sociálna oblasť. „Chudoba v posledných rokoch rastie najmä na východe krajiny a sociálny „výťah“ medzi generáciami sa zasekáva,“ upozornila. Čo sa týka potrebných opatrení, dôležité je podľa centrálnej banky zlepšiť školstvo, podporiť podnikanie, posilniť fungovanie verejných inštitúcií a lepšie financovať a organizovať výskum a vývoj. Potrebné je tiež zastaviť odchod talentovaných ľudí do zahraničia a pritiahnuť odborníkov zo zahraničia. Adresnejšia sociálna politika môže nielen pomôcť najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva, ale stať sa aj súčasťou nevyhnutnej konsolidácie verejných financií. Hlavný ekonóm NBS Michal Horváth upozornil, že investičné prostredie na Slovensku je momentálne zlé, SR nie je atraktívnou krajinou pre zahraničných investorov a aj na správaní domácich firiem je vidieť, že investujú podstatne menej ako v minulosti. Slovensko preto podľa neho potrebuje „pozitívny príbeh“, v ktorom sa uvidia zahraniční investori a aj tým domácim dá dôvod na to, aby prijímali ľudí a investovali do nového vybavenia. „Je dôležité vytvoriť (vhodné) prostredie a potom veríme tomu, že biznis si už nájde to, čo sa na Slovensku oplatí rozvíjať. Potrebujeme najmä modernizovať naše prostredie v oblasti vzdelávania, v oblasti vedy, výskumu, podpory inovácií tak, aby sme neboli len montážnou dielňou, ale boli sme pripravení aj na výrobu alebo poskytovanie služieb, ktoré majú vyššiu pridanú hodnotu,“ priblížil Horváth.

Napriek problémom je však podľa neho vidieť aj pokrok v niektorých oblastiach. „Máme tu konsolidáciu verejných financií, ktorá predstavuje veľmi dôležitý prvý krok na dlhej ceste k ozdraveniu verejných financií. Aj z nášho materiálu vyplýva, že vďaka tomu je ekonomika trochu menej zraniteľná, ako bola pred rokom. Ale práce v tejto oblasti, samozrejme, je ešte dosť,“ zdôraznil. Povzbudivo podľa Horvátha vyznieva tiež aktuálny vývoj v oblasti produktivity a rastu ekonomiky, najmä v porovnaní s priemerom Európskej únie (EÚ), aj keď už nie v porovnaní s niektorými inými krajinami v regióne. „Ale zdá sa, ako keby v posledných rokoch minimálne dochádza k miernemu obratu, čo sa týka dobiehania životnej úrovne vyspelejších krajín. Je to však stále veľmi krehká situácia, úrovne rastu podstatne zaostávajú za tými úrovňami, na ktoré sme boli zvyknutí predošlých dekádach,“ pripomenul ekonóm. Vyzdvihol aj iniciatívy súvisiace s plánom obnovy, v oblasti základného školstva či modernizácie verejnej správy. Ak sa dôsledne dokončia, môžu slovenskej ekonomike pomôcť.