Zatiahnuté
20°
Bratislava
Oliver
7.7.2025
Dlhy po splatnosti podľa prieskumu negatívne ovplyvňujú vzťahy a duševné zdravie
Zdielať na
Noviny.sk

Dlhy po splatnosti podľa prieskumu negatívne ovplyvňujú vzťahy a duševné zdravie

Bratislava  - Viac ako štvrtina zadlžených Slovákov, až 27,9 percenta, priznáva, že dlhy po splatnosti negatívne ovplyvňujú ich vzťahy s rodinou a priateľmi. Vyplýva to z prieskumu inkasnej spoločnosti EOS KSI Slovensko realizovaného agentúrou AKO. TASR o tom za inkasnú spoločnosť informovala Daša Matejčíková. Podľa prieskumu každý desiaty dlžník bojuje s pocitmi depresie, osem percent zažíva stres, nervozitu alebo strach. Viac ako 12 percent respondentov priamo potvrdilo, že im dlh po splatnosti narušil medziľudské vzťahy, pričom takmer osem percent zažíva neustále hádky a 4,2 percenta stratilo dôveru svojich blízkych. Dlhy po splatnosti tak nie sú podľa Matejčíkovej iba finančným problémom. Čo sa týka problémov v komunikácii, 7,7 percenta respondentov zažíva neustále hádky, 3,1 percenta má pocit, že sa s nimi blízki nerozprávajú a 1,1 percenta uviedlo zhoršenú komunikáciu.

Stratu dôvery zo strany blízkych priznalo 4,2 percenta respondentov. Výsledky prieskumu ďalej ukázali, že vzťahové dosahy zadlženia sa výrazne líšia podľa typu domácnosti. Najzraniteľnejšími skupinami sú samoživitelia s jedným dieťaťom – až polovica z nich potvrdila, že dlh negatívne ovplyvňuje ich rodinný život. Ešte vyšší podiel, 52 percent, uviedli dospelí žijúci u rodičov bez finančného podielu na domácnosti. „U dospelých žijúcich u rodičov sa často kumuluje pocit závislosti a výčitiek, čo môže prehlbovať napätie a narúšať vzťahy. Samoživitelia zasa nesú všetku finančnú záťaž sami a žijú v citlivej situácii, kde každý výdavok predstavuje tlak na rozpočet,“ konštatuje výkonný manažér inkasnej spoločnosti EOS KSI Slovensko Peter Čanda. Najviac sú podľa Matejčíkovej narušením vzťahov, ktoré spôsobili dlhy po splatnosti, postihnutí ľudia so základným vzdelaním z Prešovského a Trenčianskeho kraja. „Prekvapivo, nejde vždy iba o osoby s najnižším príjmom. Negatívne dosahy uvádzajú aj domácnosti s príjmom do 1800 eur,“ doplnila Matejčíková. Prieskum bol realizovaný na vzorke 1000 respondentov v termíne od 14. do 25. mája. 

Zdielať na

Najčítanejšie