Poslanci chcú zakázať  pamätníky oslavujúce komunistický a fašistický režim

Umiestňovanie pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ oslavujúcich komunistický, fašistický a nacistický režim by malo byť zakázané zákonom. Rovnako aj pomenovanie ulíc a priestranstiev po predstaviteľoch týchto režimov. Kto zákaz poruší, môže čeliť sankciám až do výšky 2 000 eur. Vyplýva to z návrhu novely zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, ktorú do parlamentu predložili poslanci koaličných klubov.

„Sú ľudia, ktorí boli uznaní za vojnových zločincov a ľudia odsúdení za účasť na monsterprocesoch. Takýto ľudia by nemali mať verejné pamätníky,“ povedal agentúre SITA podpredseda parlamentu a jeden zo spolupredkladateľov novely Juraj Šeliga (Za ľudí).

Zákonodarci tvrdia, že je neprípustné určiť názov ulice alebo verejného priestranstva po predstaviteľoch fašistického, nacistického alebo komunistického režimu. Takýto zákaz ale platiť nebude, ak pôjde o predstaviteľov zločineckých režimov, ktorí sa aktívne zapojili do odporu proti týmto režimom.

Za porušenie zákona bude možné udeliť pokuty vo výške od 500 až do 2 000 eur. Ak napriek výzve nedôjde k odstráneniu protiprávneho stavu, napríklad k odstráneniu tabule či pamätníka v určenej lehote, pokutu bude možné udeliť aj opakovane.

Čo však s problematickými pamätníkmi či tabuľami, ktoré vyvolávajú vášne? Príkladom bolo pred pár rokmi umiestnenie busty Ferdinanda Ďurčanského v Rajci. Bol ministrom vojnového slovenského štátu a bol diež odsúdeným vojnovým zločincom. Busta je dodnes na rajeckom námestí.

Poslanecký návrh počíta s tým, že nedôjde k premenovávaniu už existujúcich pomníkov či pamätných tabúľ, ako aj názvov ulíc a verejných priestranstiev. Podľa Šeligu podstata poslaneckého návrhu spočíva v tom, že názvy ulíc si určuje obec, ktorá musí o súhlas požiadať rezort vnútra. „Aj tento zákon prikazuje, aby to riešila obec a komunikovala so svojimi občanmi a sami sa rozhodli. Zákon neprikazuje, ako sa má alebo nemá nejaká ulica volať,' povedal Šeliga.

Novela by mala podľa predkladateľov nadobudnúť účinnosť 16. novembra 2020. Pôjde o symbolický dátum, pretože 16. novembra 1989 sa v Bratislave uskutočnil pochod, na ktorom študenti žiadali okrem iného aj slobodu.