Macron chce naďalej prítomnosť francúzskych vojakov v západnej Afrike

PARÍŽ - Francúzske jednotky zostanú v západoafrickom štáte Mali napriek nedávnemu prevratu, pri ktorom prezidenta Ibrahima Boubacara Keitu zadržali ozbrojení vzbúrenci a ten napokon pod nátlakom rezignoval. "Krajina galského kohúta" má približne 5100 vojakov v západnej Afrike, kde francúzsky prezident Emmanuel Macron podporuje tamojšie hlavy štátov v boji proti terorizmu (okrem Mali aj Niger, Burkinu Faso, Čad a Mauritániu).

"Operácia Barkhane pokračuje," uviedla minulý týždeň na Twitteri francúzska ministerka obrany Florence Parlyová po tom, čo ozbrojenci okrem Keitu zadržali aj malijského premiéra Bouboua Cissého.

Francúzsko do súčasných projektov pomoci iba v Mali vyčlenilo finančnú podporu 600 miliónov eur. Tisíce obyvateľov Mali však nesúhlasia s vplyvom Francúzska v ich krajine. "Francúzsko nemá v Mali žiadne neokoloniálne, imperialistické a ekonomické ciele," povedal nedávno Macron.

Vedúci predstavitelia štátneho prevratu tvrdia, že plánujú ustanoviť prechodnú civilnú vládu a zorganizovať voľby. Údajne iba chceli zabrániť tomu, aby krajina upadla do ešte väčšieho chaosu. "Chceme stabilitu krajiny, ktorá nám dovolí v rozumnom čase zorganizovať voľby a zriadiť v Mali silné inštitúcie," vyjadril sa ich hovorca, plukovník Ismaël Wagué. Africká únia, regionálni lídri aj Organizácia Spojených národov prevrat odsúdili.

Prezident Keita krátko po zadržaní rezignoval na svoju funkciu s tým, že nechce "žiadne krviprelievanie" len preto, aby sa udržal pri moci. Sedemdesiatpäťročný Keita bol po demokratickom zvolení v prezidentskom úrade od 4. septembra 2013.

Mali, ktoré patrí medzi najchudobnejšie krajiny na svete, už má za sebou niekoľko vojenských prevratov. V súčasnosti bojuje s vlnou džihádistických útokov a etnickým násilím.