IT: Pripojenie na internet má v súčasnosti na Slovensku 82 % domácností

BRATISLAVA - Pripojenie na internet má v súčasnosti na Slovensku 82 % domácností. Podľa aktuálnych údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat, na ktoré upozornila analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková, priemerný Slovák za minulý rok využil internet aspoň raz za týždeň. Zvyšujú sa pritom aj digitálne zručnosti. Kým pred desiatimi rokmi mala základné počítačové zručnosti ani nie polovica Slovákov, vlani to boli už vyše dve tretiny. V rámci Slovenska sa jednotlivé kraje znalosťami a pokrytím internetom postupne doťahujú na západ.

„Východ Slovenska má oveľa väčšie pokrytie internetom ako to bolo pred desiatimi rokmi. Zvyšujú sa aj požiadavky zamestnávateľov na digitálne zručnosti zamestnancov, a tak aspoň základnú počítačovú gramotnosť má na východe krajiny každý druhý človek,“ doplnila Buchláková. Na východe krajiny má aktuálne internet 83 % domácností, v roku 2012 to bolo necelých 60 %. Východ sa v tomto smere doťahuje na západ, keďže na západnom Slovensku má internet 84 % domácností.

Digitálnejší sme podľa Buchlákovej aj v online bankovaní. Počet Slovákov, ktorí využívajú služby internetbankingu, vzrástol za posledných desať rokov viac ako trojnásobne. Podľa Eurostatu využívalo v uplynulom roku internetové služby v oblasti bankovníctva 55 % Slovákov vo veku od 16 do 74 rokov. "V rámci krajín Európskej únie dosahujeme priemerné výsledky. Rekordérmi v tomto smere sú Dáni. Až deväť z desiatich Dánov využíva internet banking. Rebríčku už dlhé roky kraľujú škandinávske krajiny, naopak, najmenej využívajú bankovanie z domu Bulhari a Rumuni, a to kvôli nízkemu internetovému pokrytiu v krajine,“ objasnila Buchláková.

S vyššou frekvenciou využívania internetu sa však množia bezpečnostné hrozby. V roku 2019 zachytil približne jeden z troch občanov Európskej únie (EÚ) vo veku 16 až 74 rokov incidenty súvisiace s bezpečnosťou pri používaní internetu na súkromné účely. Najčastejším nahláseným bezpečnostným incidentom bol phishing. Podvodné správy mailom dostala až štvrtina Európanov. Druhým najčastejšie hláseným bezpečnostným incidentom bolo v minulom roku presmerovanie na falošné webové stránky vyžadujúce osobné informácie (pharming).

Podiel ľudí, ktorí mali problémy s bezpečnosťou pri používaní internetu na súkromné účely, sa v jednotlivých členských štátoch únie líšili. Najvyššie miery boli zaznamenané v Dánsku (50 %), nasleduje Francúzsko (46 %), Švédsko (45 %), Malta a Holandsko (obidve 42 %), Fínsko (41 %) a Nemecko (40 %). Naopak, najnižšie podiely evidujú Litva (7 %), Poľsko (9 %), Lotyšsko (10 %), Bulharsko (13 %) a Grécko (13 %). Na Slovensku bezpečnostnú hrozbu na internete zaznamenala približne pätina ľudí.