Slovenskí europoslanci by mali dostať väčší mediálny priestor. Volebná účasť je stále najnižšia v EÚ
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Slovenskí europoslanci by mali dostať väčší priestor v médiách. Účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu je totiž na Slovensku stále najnižšia v Európskej únii (EÚ). Pre agentúru SITA to uviedli politologička z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Renáta Dulinová Bzdilová a prezident Inštitútu pre verejné otázky a politológ Grigorij Mesežnikov. Napriek tomu, že väčšina slovenských europoslancov sa zdá byť proeurópskych, odborníci upozorňujú aj na extrémistov, ktorí sa dostali do parlamentu.
Politológovia sa domnievajú, že Slovensko má v Európskom parlamente (EP) skupinu poslancov, ktorí sú proeurópski a vidieť ich postup v európskych inštitúciách. Dulinová Bzdilová si však myslí, že by mali dostať väčší mediálny priestor. „Našim europoslankyniam a europoslancom sa vo väčšine prípadov darí napĺňať ich vyhlásenia. Myslím si, že ich práca i celé fungovanie v kľúčových inštitúciách Európskej únie by malo dostávať väčší mediálny priestor, čím by boli pod väčšou kontrolou a my by sme mali viac informácií,“ uviedla.
Na kandidátke Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) sa však do parlamentu dostali aj extrémisti, ktorí boli vo voľbách treťou najsilnejšou politickou stranou. Podľa Mesežnikova to je problém, pretože sa správajú „ako ľudia, ktorí sú protieurópski, presadzujú postoje, ktoré sú v súlade s ruským vplyvom“. Poslanci EP sú však vo väčšine prípadov proeurópski. „Slovenskí europoslanci postupujú v súlade so svojimi prioritami. Sú tam ľudia, ktorí sa väčšmi zaujímajú o celoeurópske riešenia,“ dodal Mesežnikov.
Slovensko malo v májových voľbách najnižšiu účasť v celej EÚ, a to napriek tomu, že sa oproti predchádzajúcim voľbám do EP bola takmer dvojnásobná. Mesežnikov si myslí, že volebná účasť je „ovplyvňovaná všeličím iným než tým, čo sa deje v EP. Je to proces a ide o to, aby naši poslanci podporovali dobré rozhodnutia“. Dulinová Bzdilová pripomína, že pre Slovensko to bola najvyššia účasť v histórii, no stále najnižšia v EÚ. „Voľby do Európskeho parlamentu sú u nás charakteristické nízkym záujmom zo strany občanov. Tohtoročná účasť 22,74 percenta, aj keď ide o historicky najvyššiu účasť v eurovoľbách na Slovensku, nás opätovne zaradila na poslednú priečku v účasti spomedzi všetkých členských štátov Európskej únie,“ dodala.
Voľby do Európskeho parlamentu (EP) sa konali 25. mája 2019. Slováci si v nich na kandidátkach strán mohli zakrúžkovať dvoch europoslancov, celkovo by ich Slovensko malo reprezentovať v Bruseli a Štrasburgu po brexite 14. Vo voľbách zvíťazila koalícia strán Progresívne Slovensko a Spolu a získala štyri mandáty v EP, druhý bol Smer-SD, ktorý získal tri mandáty a prvú trojicu uzavrela Kotlebova ĽSNS s dvomi mandátmi. Do EP sa prvýkrát v slovenskej histórii nedostali zástupcovia maďarskej menšiny.