Rezort práce od roku 2002 nevie, na koľkých zamestnancov sa vzťahujú minimálne mzdové nároky

BRATISLAVA - Hoci tzv. minimálne mzdové nároky, teda šesť stupňov minimálnej mzdy podľa náročnosti práce, sú stanovené v súčasnom Zákonníku práce už od roku 2002, ministerstvo práce a sociálnych vecí dodnes nevie, na aký počet zamestnancov sa tento inštitút vzťahuje. Rezort práce a sociálnych vecí to priznal v reakcii na požiadavku ministerstva financií, aby sa vyčíslili rozpočtové vplyvy o zamestnancov, ktorí sú zaradení do vyšších stupňov náročnosti práce. "Predkladateľ v súčasnosti nedisponuje relevantnými údajmi o počtoch zamestnancov so mzdou na úrovni minimálneho mzdového nároku určeného pre príslušné stupne náročnosti práce," odkázalo ministerstvo práce rezortu financií.

So zberom týchto údajov začala až v tomto roku spoločnosť Trexima Bratislava. "Predpokladáme, že po odstránení prvotných problémov súvisiacich s nastavením metodiky ich zberu a spracovania by mohli byť k dispozícií v ďalšom období, a relevantnými odpoveďami zamestnávateľov," uviedlo ministerstvo práce a sociálnych vecí. Inštitút minimálnych mzdových nárokov sa pritom nevzťahuje na štátnych a verejných zamestnancov. Minimálne mzdové nároky sa tak dotýkajú predovšetkým zamestnávateľov v súkromnom sektore, ktorých nútia poskytovať zamestnancov mzdy najmenej na úrovni minimálneho mzdového nároku.

Rezort práce a sociálnych po dohode s ministerstvom financií pripravuje novú metodiku vyčísľovania rozpočtových vplyvov nárastu minimálnej mzdy. "Pripravovaná metodika počíta aj s vyčísľovaním vplyvov z titulu inštitútu minimálnych mzdových nárokov a z titulu mzdových zvýhodnení za prácu naviazaných na aktuálnu výšku minimálnej mzdy," uviedlo ministerstvo práce. Táto nová metodika by sa však mala využiť až pri stanovovaní sumy minimálnej mzdy na rok 2021.

Sadzby minimálnych mzdových nárokov garantujú spodnú hranicu výšky mzdy zamestnanca v závislosti od náročnosti vykonávaných prác. Uplatňujú sa len vtedy, ak podmienky odmeňovania zamestnancov nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Ide o šesť stupňov minimálnej mzdy, ktoré sú násobkom sumy minimálnej mzdy a koeficientu pre príslušný stupeň náročnosti práce. Kým práca upratovačky, či skladníka patrí do prvého stupňa náročnosti práce s tohtoročnou minimálnou mzdou 520 eur, pokladník alebo pomocná kuchárka v druhom stupni náročnosti práce musia zarábať v hrubom najmenej 624 eur. Napríklad práca hlavného účtovníka alebo inštruktora autoškoly je už vo štvrtom stupni náročnosti práce, kde minimálny mzdový nárok tento rok dosahuje 832 eur. V najvyššom, šiestom stupni náročnosti práce minimálna mzda v tomto roku predstavuje 1 040 eur. Do tohto stupňa náročnosti práce patrí napríklad práca primára.

Vláda by mala do polovice októbra rokovať o návrhu rezortu práce a sociálnych vecí na zvýšenie minimálnej mzdy zo súčasných 520 eur na 580 eur. Ak kabinet tento návrh schváli, upratovačka bude musieť od začiatku budúceho roka zarábať v hrubom najmenej 580 eur, pokladník či pomocná kuchárka aspoň 696 eur, hlavný účtovník alebo inštruktor autoškoly najmenej 928 eur a primár v najvyššom, šiestom stupni náročnosti práce, minimálne 1 160 eur.

Zdroj: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR