Tvrdý brexit môže ubrať z rastu slovenskej ekonomiky

BRATISLAVA - Pretrvávajúca neistota v Spojenom kráľovstve bude naďalej vplývať na trhy, najmä hrozba prípadného tvrdého brexitu. Ak by nastal tvrdý brexit, celkový dopad na slovenské hospodárstvo je ťažko podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej kvantifikovať. Časť výpadku by mohla byť nahradená v obchode s inými krajinami EÚ, rádovo by však tzv. tvrdý brexit podľa odhadov Národnej banky Slovenska mohol ubrať z rastu slovenského hrubého domáceho produktu kumulatívne 0,7 až 1,1 percentuálneho bodu do roku 2023.

Novým britským premiérom sa stal Boris Johnson. Vedenie prevezme po Therese May v stredu, po tom ako premiérka doručí svoju rezignáciu do rúk kráľovnej. Johnson je jeden z hlavných protagonistov rázneho brexitu. Johnson chce prerokovať dohodu s EÚ a dosiahnuť zlepšenia, ale ak sa mu to nepodarí, schvaľuje tvrdý brexit bez dohody na konci októbra, kedy vyprší terajšie predĺženie. Avšak ako sa vyjadril v rozhovore pre BBC, pripravuje sa na tvrdý brexit, ale reálne si nemyslí a neverí tomu, že k nemu bude musieť prísť. Terajší minister financií Philip Hammond v stredu podľa Muchovej pravdepodobne doručí svoju rezignáciu, keďže už pred pár dňami vyhlásil, že v prípade víťazstva Johnsona nebude môcť ďalej pokračovať vo svojej funkcii.

Naďalej platí aprílové rozhodnutie európskych lídrov, ktorým sa flexibilne predĺžil termín brexitu do 31. októbra. Vzhľadom na momentálny vývoj na britskej politickej scéne to ale podľa Muchovej vyzerá tak, že nový predseda vlády bude mať neľahkú situáciu, rovnako názorovo rozdelený parlament a pomerne málo času. "Možnosť predčasných volieb či druhého referenda k téme brexit nemôžeme vylúčiť, aj keď hlavná vládna strana ich nechce a ich pravdepodobnosť je teraz nízka," povedala Muchová.

Vo svetle týchto udalostí má tvrdý brexit podľa analytičky vyššiu pravdepodobnosť ako predtým. Odchod krajiny z EÚ bez dohody by domácej ekonomike viditeľne poškodil. Znamenalo by to podľa Muchovej recesiu, hrozilo by druhé referendum o nezávislosti Škótska, ktoré hlasovalo za zotrvanie v EÚ a taktiež by sa mohlo zvýšiť napätie na severoírskej hranici. Veľa bude závisieť podľa Muchovej od toho, ako sa nový premiér k týmto potenciálnym problémom postaví a aká bude jeho povolebná rétorika voči EÚ.

V nedávnom hlasovaní dolnej komory britského parlamentu poslanci budúcemu premiérovi sťažili situáciu tým, že efektívne znemožnili rozpustenie parlamentu medzi 9. októbrom a 18. decembrom. Premiér by teda nemohol ukončiť sedenie parlamentu s cieľom tvrdého brexitu. "Je tu tiež pomerne realistická možnosť nejakej dohody, ktorú by Spojené kráľovstvo prerokovalo s EÚ. Nie tá existujúca, ktorá už trikrát neprešla britským parlamentom. Alebo podobné naťahovanie rokovaní a celého procesu, aké sme videli už predtým, s cieľom nájsť aspoň minimálne akceptovateľný kompromis," povedala Muchová.