Vedci vytvorili "hadomyši"

Pokusné myši získali aktiváciou špecifickej skupiny génov mnoho dodatočných rebier, takže ich kostra pripomína hadiu

Osnovu kostry trupu stavovcov tvoria stavce s rebrami. Plaz had má 200 až 400 rebier, ktoré vyčnievajú zo všetkých jeho stavcov – od krku až po špičku chvosta. Cicavec myš však má iba 13 párov rebier a cicavec človek iba 12 párov rebier, z ktorých sa skladá hrudný kôš.

Tím Moisesa Malloa v rozpore s doterajšími predstavami doložil, že počet rebier stavovca nie je vopred daný. V skutočnosti pri tom ide o aktívny proces, ktorý sa týka vyvažovania aktivít pozoruhodnej triedy génov označovanej ako Hox gény.

Oblasť stavcov bez rebier na kostre myši sa považovala za výsledok akéhosi programu potláčania rastu rebier, v pozadí ktorého sú gény zo zhluku Hox10. V minulosti to potvrdili pokusy s inaktiváciou Hox10 v embryách - narodili sa myši s dodatočnými rebrami. Moises Mallo s kolegami teraz v budúcich oblastiach bez rebier myších embryí aktivovali ďalší zhluk Hox génov, Hox6. Získali myši, ktoré tiež mali dodatočné rebrá. A to veľa, v krčnej oblasti i pod hrudným košom až po chvost – tak ako hady.

"Bol to mimoriadny a zreteľný výsledok, ktorý naznačuje, že tieto dva zhluky Hox génov sa vzájomne vyvažujú. Kým jeden podporuje utváranie rebier, aby vznikla hrudná oblasť, druhý túto aktivitu potláča v bedrovej oblasti," povedal Moises Mallo.

Členov tímu sprvoti prekvapilo, keď zistili, že celý proces spočíva v predchádzajúcej aktivácii svalových génov embrya. Tie následne vyslali signály "zapnúť" rebrové gény, aby koordinovane vznikli rebrá i svaly.

"Naše poznatky odhalili zložitejší proces, než aký sme si pôvodne predstavovali, no po úvahe to dokonale dáva zmysel z funkčného i evolučného hľadiska. Veď rebrá bez svalov sú nanič, takže v embryu ovláda tvorbu rebier a s nimi súvisiacich svalov jediný koordinovaný mechanizmus," doplnil Moises Mallo.