Boris Vian bol všestranným doyenom

Autor nežného aj krutého snového sveta, v ktorom predmety, rastliny a zvieratá žijú svoje autonómne životy, sa narodil pred 90 rokmi

Autor, tvorca nežného aj krutého snového sveta, v ktorom predmety, rastliny a zvieratá žijú svoje autonómne životy, sa narodil pred 90 rokmi, 10. marca 1920. Medzi jeho najznámejšie diela patria romány Pena dní, Jeseň v Pekingu alebo román Červená tráva. Je aj autorom viacerých poviedok, vydaných v poviedkových knihách, zväčša po jeho smrti.

Rodák z parížskej štvrte Villa-d'Avray, absolvent vysokoškolského štúdia techniky a banský inžinier, získal v čase štúdií väčšinu svojich najlepších, celoživotných priateľov, ktorých mená potom použil ako protagonistov svojich neskorších literárnych prác. V roku 1942 sa stretol s Claudom Abadiom, ktorý Viana angažoval do svojho džezového orchestra a založil tak jeho kariéru džezového hudobníka.

V rokoch 1943-1946 pracoval Vian vo Francúzskom normalizačnom ústave, čo ho vôbec nenapĺňalo a skôr posilnilo jeho bytostný anarchizmus a odpor k byrokracii. A tak sa ponoril do sveta priateľov, hudby, recesie, provokácií a mystifikácie. Stal sa jednou z výrazných postáv intelektuálnej štvrte Saint-Germain-des-Prés, pôsobil ako džezový hráč na trúbke, písal o džeze v časopisoch, stretával sa s filozofmi a literátmi.

Obľúbil si Alfreda Jarryho a v roku 1952 sa stal členom Patafyzického kolégia. Maľuje, spieva, píše básne, šansóny, prózu, divadelné hry. Ostáva ironický, cynický, ľahko dekadentný.

V čase druhej svetovej vojny sa uzavrel do svojho sveta krásnych dievčat a džezu. Hoci navonok odmietol brať vojnové udalosti na vedomie, práve toto obdobie je príčinou, že vo Vianových textoch je trvale prítomná úzkosť.

Vianovu tvorbu ovplyvnil jeho nepriaznivý zdravotný stav, čo sa prejavilo najmä v tematike diel, ktoré hovorili o úzkostlivých stavoch vyvolaných chorobou, o militarizme, sociálnej starostlivosti, či katolíckej cirkvi. Krátko po druhej svetovej vojne napísal niekoľko hudobných diel, ktoré však ostali bez povšimnutia. Vian bol taktiež tvorcom piesní. Jednou z najznámejších je skladba Le Déserteur z roku 1954, ktorá bola protestom proti vojne v Alžírsku. Skladba bola vo Francúzsku zakázaná, kvôli čomu posledné verše pozmenili.

Povojnové obdobie prežíval Vian v znamení džezu a literatúry. Mimoriadny ohlas si získala jeho románová prvotina Napľujem na vaše hroby (1946). V príbehu miešanca, ktorý z pomsty za vraždu svojho brata zabíja biele ženy, napodobnil americký čierny román a vydával ho ako preklad fiktívneho amerického spisovateľa Vernona Sullivana.

Román dostal aj divadelnú a filmovú podobu. A práve pri premietaní filmovej verzie vlastného románu Napľujem na vaše hroby sa 23. júna 1959 zastavilo choré srdce tejto, takmer mýtickej postavy.