Azerbajdžan pohrozil, že predá plyn v Ázii, ak sa neurýchli Nabucco

Azerbajdžan je najdôležitejším partnerom Európskej únie v oblasti Kaspického mora

Čína totiž na budúci mesiac uvedie do prevádzky plynovod z Turkménska k brehom Tichého oceánu dlhý 10.000 km, čo znamená, že čínsky náskok pred Európu bude štvorročný. Projekt Nabucco je ešte len v štádiu plánovania a predpokladá sa, že by mal byť dokončený v roku 2014.

Neschopnosť Azerbajdžanu dohodnúť sa o dodávkach plynu do Turecka a jeho tranzite cez turecké územie, ktoré umožňuje prepraviť plyn najkratšou cestou do Európy, zabrzdila napredovanie Nabucca, ale aj iných podobných projektov. Nasirov odkázal Európe, že jej takzvaný južný koridor ku Kaspickému moru môže byť stratený, ak sa Turecko nebude správať ako "zodpovedný tranzitný štát".

Partneri Nabucca plánujú kupovať 8 miliárd kubických metrov (m3) plynu z azerbajdžanského ložiska Šah Deniz a ďalších 8 miliárd m3 by mala doň prichádzať z južného Iraku. Kapacita plynovodu by však mala dosiahnuť 31 miliárd m3 ročne. Predpokladá sa, že 10 miliárd m3 môže poskytovať Turkménsko.

Azerbajdžan plánuje postaviť zariadenie na skvapalňovanie zemného plynu. Miliardu kubických metrov paliva by prepravoval tankermi do Bulharska. Uviedol to Vagif Alijev, hlavný manažér investičnej divízie SOCAR.

Azerbajdžan oddeľuje od plynovodov v Strednej Ázii len 150 kilometrov vôd Kaspického mora. Z technického hľadiska je však export azerbajdžanského plynu cez Turkménsko oveľa jednoduchší.

Čína je na ceste za svojím cieľom veľmi húževnatá. Peking ponúkol Turkménsku úver 4 miliardy USD (2,7 miliardy eur) za prístup k jeho ložiskám plynu. Ruské spoločnosti by mali dostať 25 miliárd USD a viac ako 13 miliárd USD dostáva z rovnakých dôvodov aj susedný Kazachstan.

Turkménsko môže dodávať Číne ročne viac ako 40 miliárd m3 zemného plynu. Jeho minuloročný výkon bol 66,1 miliardy m3 plynu a jeho zásoby sa odhadujú na 7,94 bilióna m3. Azerbajdžan vlani vyťažil 14,7 miliardy m3 zo zásob, ktoré sa odhadujú na 1,2 bilióna m3.

V Číne dosiahla vlani spotreba zemného plynu 80,7 miliardy m3 a medziročne vzrástla o 16 %.

Azerbajdžan pravdepodobne dá prednosť pri exporte plynu Ázii pred Európou, lebo Baku stráca nádej, že sa pre Západ stane vstupnou bránou do regiónu. Uviedol to Ed Chow, analytik Centra strategických a medzinárodných štúdií a bývalý vedúci pracovník koncernu Chevron. Problém je v tom, že SOCAR, teda Azerbajdžan, nemôže sľúbiť obom trhom, že ich bude zásobovať rovnako výdatne.

Nasirov však poznamenal, že je lepšie predávať plyn za ázijské ceny, ako byť neschopný dopravovať ho do Európy za západné ceny, lebo plyn sa tam nedá dopraviť.