České a slovenské ženy popravené v Československu

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Zdroj: vpsmvbrno.cz

K spomínaným ženám patrila Marie Fikáčková, Irena Čubírková či Olga Hepnarová

Prinášame chronologický prehľad najznámejších prípadov žien, ktoré boli odsúdené v Československu na trest smrti a následne popravené za svoje kriminálne činy, ktoré spáchali.

1961 - 13. apríla bola v Prahe popravená Marie Fikáčková (nar. 9.9.1936).

Priamo na pôrodnom oddelení okresnej nemocnice v Sušiciach bola 27. februára 1960 zatknutá vtedy 24-ročná zdravotná sestra Marie Fikáčková. Počas jej služby 23. februára 1960 zomreli dve novorodeniatka ženského pohlavia, ktorých pitvou bolo zistené, že bezprostrednou príčinou ich smrti bolo ťažké poranenie mozgu a jedno z nich malo zlomenú ruku.

Ďalší deň po zatknutí sa v priebehu výsluchu priznala, že úmyselne pomliaždila hlavičku a zlomila obe ruky iba 20-hodinovému bábätku. V ten istý deň a tým istým spôsobom ublížila ďalšiemu päťtýždňovému novorodencovi. Priznala sa aj k tomu, že použila násilie proti ďalším desiatim novonarodeniatkam, ktoré našťastie útok prežili.

Motívom jej konania bola nenávisť voči plačúcim deťom. Po jej odsúdení na trest smrti nič nezmenili ani dve odvolania jej obhajcu. Rozsudok bol vykonaný v pankráckej väznici.

1966 – 28. septembra v Prahe popravili Irenu Čubírkovú (nar. 15.3.1923).

Išlo o druhú ženu, ktorá bola po roku 1945 v Československu popravená za kriminálne činy. V októbri 1951 zavraždila svojho manžela, s ktorým žila v Trutnove, a v decembri 1964 zase svojho druha.

Čubírková bola matkou siedmich detí – štyri mala s manželom a tri so spomínaným druhom. Obdive vraždy vykonala po dokonalej príprave a v prípade vraždy manžela až po niekoľkých pokusoch. Celú československú verejnosť vtedy vzrušil nález ľudskej hlavy na toalete vlaku smerujúceho z Trnavy do Bratislavy.

Prípad sa následne skomplikoval nálezom zakrvavených monteriek v nákladnom vlaku vypraveného toho istého dňa z Bratislavy do Budapešti. Do policajného protokolu Čubírková nadiktovala vopred pripravený priebeh udalostí. Dôsledným preverovaním udalostí vyšla pravda najavo až po 13 rokoch.

1975 - 12. marca v Prahe popravili Olgu Hepnarovú (nar. 30.6.1951).

Hepnarová úmyselne nasmerovala 10. júla 1973 nákladné auto Praga na nástupište električky, aby usmrtila čo najviac ľudí. Svojím konaním usmrtila osem ľudí a ďalších 11 osôb bolo ťažko zranených.

Tesne pred činom poslala redakciám Svobodného slova a Mladého světa list, ktorý napísala tri dni predtým a v ktorom sa vyznala z pripravovaného činu. Motívom jej správania bola nenávisť k spoločnosti a konala chladnokrvne a premyslene.

Mestský súd v Prahe ju uznal vinnou z osemnásobnej vraždy a odsúdil ju na trest smrti. Na podnet jej matky sa konal odvolací súd na Najvyššom súde ČSSR, ktorý však rozsudok potvrdil, ale zrekvalifikoval správanie odsúdenej z trestného činu vraždy na trestný čin všeobecného ohrozenia.

Gustáv Husák, ktorý vtedy zastupoval prezidenta republiky Ludvíka Svobodu, zamietol 3. marca 1975 žiadosť matky Olgy Hepnarovej o milosť pre jej dcéru. Rozsudok bol vykonaný v pražskej väznici na Pankráci. Z popravy mala veľký strach, kládla silný fyzický odpor, na popravisko ju museli dotiahnuť násilím.