Demonštrácia korzických nacionalistov skončila požiarom v parlamente
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: jjonathan
Až v zapálenie dvoch a vyplienenie niekoľkých ďalších kancelárii korzického regionálneho parlamentu sa v sobotu večer zvrhla demonštrácia stúpencov korzickej nezávislosti v Ajacciu.
Až v zapálenie dvoch a vyplienenie niekoľkých ďalších kancelárii korzického regionálneho parlamentu sa v sobotu večer zvrhla demonštrácia stúpencov korzickej nezávislosti v Ajacciu.
Nacionalisti predtým budovu obsadili. Polícia ich odtiaľ vypudila pomocou slzného plynu. Nie sú hlásené žiadne zranenia a požiar bol rýchlo uhasený.
Francúzska ministerka vnútra Michele Alliotová-Marieová dnes incidenty odsúdila a prehlásila, že bude vykonané všetko pre odhalenie a potrestanie vinníkov. Na dnešok bolo narýchlo zvolané zasadanie regionálneho parlamentu.
Niekoľko stoviek nacionalistov najskôr na povolenej manifestácii protestovalo proti údajným represiám francúzskych úradov. Manifestáciu zvolalo osemnásť politických strán a odborových organizácií požadujúcich nezávislosť ostrova.
Ovzdušie sa postupne rozpálilo a demonštranti za pokriku "Slobodu" a "Vražedný francúzsky štát" v dvoch vlnách prenikli do budovy parlamentu. Zapálené boli kancelárie jeho predsedu a predsedu korzickej výkonnej rady. Niekoľko kancelárií bolo vydrancovaných, oznámila dnes televízia LCI.
V noci bol tiež vykonaný bombový atentát proti jednému vojenskému zariadeniu v korzickom meste Bastia, spôsobil však iba malé hmotné škody.
Korzika sa stala súčasťou Francúzska až v 18. storočí a definitívne k nej bola pripojená až za Napoleona. Stúpenci jej nezávislosti sú na ostrove v menšine. Svoje požiadavky opierajú o jazykovú, dejinnú a kultúrnu odlišnosť Korziky od Francúzska.
Najradikálnejší z nich siahajú často k atentátom, väčšinou na budovy štátnych úradov považovaných za symboly "nadvlády" Francúzska. Atentáty v úplnej väčšine spôsobili iba hmotné škody, jedinou výnimkou bola vražda prefekta Clauda Erignaka v roku 1998.