Voľby sa už konať nebudú: Prezident v tom má jasno

MANAGUA / Nikaragujský autoritársky prezident Daniel Ortega pri príležitosti výročia sandinovskej revolúcie vyhlásil, že stredoamerická krajina už nikdy nezažije voľby, čím opozícii oficiálne zahatal akúkoľvek cestu k moci. Vládnuca rodina tak spravila zo štátu oficiálnu monokratickú diktatúru.

 Koniec demokratickej súťaže

V pondelkovom prejave pri oslavách revolúcie z roku 1979 Ortega otvorene zmietol zo stola akékoľvek nádeje na politickú zmenu. Vyhlásil, že v krajine už nebudú žiadne voľby, v ktorých by sa opozícia mohla pokúsiť prevziať vládu a uchopiť moc. Zpätne zdôraznil, že dni, keď sa k moci vracali strany podporované Spojenými štátmi a bývalým somozovským režimom, sú už nenávratne preč.

Hoci konkrétne ústavné či právne kroky na formálne zrušenie volebného systému zatiaľ neboli oznámené, praktické fungovanie krajiny sa tomuto stavu prispôsobilo už dávno. Analytici upozorňujú, že namiesto organizovania zmanipulovaných volieb sa režim rozhodol volebnú súťaž úplne eliminovať zo strachu pred akýmkoľvek prejavom nesúhlasu.

Rodinný podnik v srdci Strednej Ameriky

Bývalý ľavicový partizán Ortega vládne v Nikarague nepretržite od roku 2007, pričom krajinu viedol aj v rokoch 1985 až 1990. Spolu so svojou manželkou Rosario Murillovou postupne ovládli všetky zložky štátnej moci, vrátane ozbrojených síl a súdnictva.

Proces konsolidácie moci vyvrcholil začiatkom minulého roka, keď parlament novelizoval ústavu. Táto zmena povýšila Murillovú z funkcie viceprezidentky priamo na „spoluprezidentku“ a zároveň predĺžila prezidentský mandát oboch predstaviteľov na šesť rokov. Podľa odborníkov sa tak stredoamerická krajina definitívne premenila na plnohodnotnú rodinnú diktatúru.

Prečítajte si tiež

Péter Magyar chcel za novú prezidentku legendárnu šachistku Juditu Polgárovú. Tá ponuku odmietla

​Medzinárodná izolácia a reakcia opozície

Spojené štáty aj Európska únia považujú Nikaraguu pod Ortegove vedením za diktatúru a na viac ako 2 300 predstaviteľov režimu a ich rodinných príslušníkov uvalili prísne sankcie. Posledné voľby sa v krajine uskutočnili v roku 2021 a sprevádzali ich rozsiahle nezrovnalosti aj zatýkanie opozičných predstaviteľov.

Vyhostení opoziční lídri však vnímajú najnovšie Ortegove vyhlásenia skôr ako prejav slabosti než sily. Félix Maradiaga, opozičný prezidentský kandidát, ktorý bol v Nikarague dva roky väznený a neskôr vyhostený do USA, uviedol, že ide o verejné priznanie strachu. Ortega podľa neho iba otvorene potvrdil to, čo bolo celého tie roky jeho skutočným zámerom - zabrániť tomu, aby bol jeho tyranský projekt vystavený akejkoľvek forme demokratickej konkurencie.