Tour de France: Legendárnemu cyklopreteku sa nevyhýbala smrť, ťažké zranenia či bizarné škandály

SVET / Ďalší, už 113. ročník Tour de France odštartoval túto sobotu (4. 7.). Táto tradičná cyklistická olympiáda nesie so sebou viacero zaujímavých faktov či nezabudnuteľných momentov z predošlých ročníkov. Pripomeňme si najzaujímavejšie fakty o jednej z najznámejších športových súťaží na svete.

TASR/AP

Prečo sú žlté dresy dôležité?

Pozornému fanúšikovi neujde skutočnosť, že jeden z pretekárov má oblečený žltý dres. O význame tzv. maillot jaune píše štvrťročník Cyklistika 2026 od vydavateľa Sportmedia. 

Zo všetkých dresov, ktoré sa na Tour de France udeľujú, má práve žltý dres najväčšiu hodnotu. Oblečie si ho jazdec, ktorý vedie celkové poradie pretekov, a pre väčšinu profesionálnych cyklistov predstavuje splnenie celoživotného sna.

Symbolom Tour de France je od roku 1919, keď ho organizátori zaviedli podľa žltej farby papiera športového denníka L'Auto, ktorý preteky založil.

Nosiť žltý dres však neznamená iba prestíž. Jazdec sa okamžite dostáva do centra pozornosti súperov, médií aj fanúšikov. Každý jeho pohyb je sledovaný a celý pelotón sa snaží pripraviť ho o vedúcu pozíciu.

Dánsky cyklista Jonas Vingegaard získal žltý dres na tohtoročnom ročníku Tour de France

TASR/AP

Mnohí cyklisti preto hovoria, že žltý dres prináša nielen slávu, ale aj obrovský psychický tlak. História pozná viacero prípadov, keď líder pretekov práve pod ťarchou zodpovednosti stratil šancu na celkové víťazstvo.

Francúz Julian Alaphilippe napríklad v roku 2019 obliekal žltý dres až 14 dní po sebe a bol dlho považovaný za najväčšieho favorita. V záverečných horských etapách však napokon o vedenie prišiel. Naopak, britský cyklista Geraint Thomas dokázal tlak ustáť a svoj náskok v roku 2018 pretavil až do celkového triumfu.

Žltý dres tak nemusí automaticky znamenať víťazstvo na Tour de France. Mnohí jazdci ho obliekli iba na jednu etapu, iní ho nosili celé týždne bez toho, aby napokon stáli na najvyššom stupni.

Rekord v počte dní v žltom drese bez celkového prvenstva drží Švajčiar Fabian Cancellara, ktorý ho počas svojej kariéry obliekal 29 dní, no celkovým víťazom sa nikdy nestal.

Pretekár Fabian Cancellara drží rekord v držaní žltého dresu

​Na opačnom konci historických štatistík stoja legendy ako Eddy Merckx, Bernard Hinault či v súčasnosti Tadej Pogačar, ktorí dokázali žltý dres nosiť desiatky etáp a zároveň ovládnuť celé preteky. Aj preto zostáva maillot jaune najcennejším symbolom Tour de France a snom každého cyklistu, ktorý sa postaví na jej štart.

Bez oholených nôh to nejde

Cyklistika patrí medzi málo športov, v ktorých sú oholené mužské nohy takmer samozrejmosťou. Keď slovenský cyklista a pretekár Peter Sagan vstúpil do sezóny 2016 s prirodzene zarastenými nohami, v cyklistickom prostredí tým vyvolal nezvyčajne veľký rozruch. Niektorí komentátori jeho rozhodnutie dokonca vnímali ako prejav neúcty voči zaužívanej tradícii.

Dôvodov, prečo sa profesionálni jazdci chlpov zbavujú, je viacero. Jedným z nich je aerodynamika. Výrobca bicyklov Specialized pri skúškach vo veternom tuneli zaznamenal v prospech jazdcov s oholenými nohami priemerný časový zisk približne 70 sekúnd na štyridsiatich kilometroch, píše Cyklistika 2026. V profesionálnej cyklistike, kde o výsledku často rozhodujú sekundy, môže mať význam aj takýto detail.

Tour de France, slovinský cyklista Tadej Pogacar, vľavo, a mexický cyklista Isaac Del Toro

TASR/AP

Oholená pokožka je praktická aj pri pádoch. Odreniny a ďalšie povrchové zranenia sa bez ochlpenia jednoduchšie čistia a ošetrujú. Výhodou je tiež pohodlnejšia masáž, ktorá patrí k pravidelnej regenerácii jazdcov počas náročných etapových pretekov.

Pre mnohých profesionálov sa preto holenie nôh stalo pevnou súčasťou prípravy. Za týmto zvykom je dokonca aj estetický dôvod - vzhľad. Hladké nohy na bicykli pôsobia svalnatejšie, viac zvýrazňujú svaly a šľachy a lepšie na nich vynikne opálenie. V obtiahnutom cyklistickom oblečení tak podľa mnohých jazdcov vyzerajú upravenejšie a profesionálnejšie.

Oholené nohy však nemajú iba pretekári. Tento zvyk si osvojili aj mnohí rekreační cyklisti, hoci nebojujú o sekundy, po jazde ich nečaká tímová masáž a prípadný aerodynamický zisk pre nich nie je rozhodujúci. Často ide predovšetkým o pocit príslušnosti ku cyklistickej komunite a snahu vyzerať ako profesionáli.

Roky sa nesúťažilo

Tour de France sa prvýkrát uskutočnila v roku 1903 a odvtedy sa stala najprestížnejším etapovým podujatím sveta. Napriek tomu však jej história nebola nepretržitá.

Preteky sa museli dvakrát prerušiť pre vojnové konflikty, ktoré ochromili celú Európu. Prvýkrát sa súťaž neodohrávala v rokoch 1915 až 1918 počas prvej svetovej vojny.

Mnohé cesty, po ktorých dovtedy viedla trasa, sa zmenili na bojiská, tisíce športovcov narukovali do armády a viacerí z nich sa domov už nikdy nevrátili. Obnovenie prišlo až v roku 1919, keď organizátori predstavili aj dnes ikonický žltý dres pre lídra celkového poradia.

Výherca Tour de France 1919 Firmin Lambot

Public Domain, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=3846655

Druhá prestávka prišla počas druhej svetovej vojny. Od roku 1940 do roku 1946 sa Tour de France opäť nejazdila. Francúzsko bolo okupované nacistickým Nemeckom a organizácia takéhoto podujatia bola prakticky nemožná. Objavili sa síce pokusy usporiadať náhradné preteky, tie však nikdy nezískali oficiálne uznanie.

K opätovnému odštartovaniu súťaže došlo až v roku 1947. Odvtedy sa preteky konajú každoročne a organizátori ich neprerušili ani počas pandémie ochorenia COVID-19.

Tour de France v roku 1947, Ferdi Kübler ako prvý, za ním nasleduje François Mahé

Harry Sagers / Anefo, CC0, via Wikimedia Commons

V roku 2020 síce štart posunuli z tradičného júlového termínu na koniec augusta, no Tour de France sa napriek mimoriadnym okolnostiam uskutočnila.

Najväčší dopingový škandál

Problém dopingu je vo svete aktuálne veľmi rozšírený a nevyhla sa mu ani oblasť cyklistiky. Nakoľko ide o vytrvalostný šport, doping sa stáva čoraz väčším pokúšadlom a nástrojom pre prekonanie súperov a ľahšie získanie výhry.

• Doping predstavuje úmyselné alebo neúmyselné porušenie antidopingových pravidiel, ktoré zakazujú užívanie zakázaných farmakologických látok (napr. anabolické steroidy, hormóny, stimulanciá) alebo nepovolených metód na umelé zvýšenie športového výkonu. Jeho cieľom je zlepšiť výkon športovca – napríklad zvýšiť silu, vytrvalosť, zrýchliť regeneráciu alebo potlačiť únavu. Je celosvetovo regulovaný Svetovým antidopingovým kódexom.

Keď sa povie Tour de France a doping, väčšine dlhodobých fanúšikov sa okamžite vybaví meno Lance Armstrong. Americký cyklista bol dlhé roky považovaný za jednu z najväčších športových legiend. Po tom, čo prekonal rakovinu semenníkov s metastázami do pľúc a mozgu, sa vrátil do profesionálnej cyklistiky a medzi rokmi 1999 až 2005 ovládol Tour de France neuveriteľných sedemkrát za sebou.

Cyklista Lance Armstrong

TASR/AP

Za týmito úspechmi sa však skrýval jeden z najsofistikovanejších dopingových programov v dejinách športu. Vyšetrovanie Americkej antidopingovej agentúry (USADA) odhalilo, že Armstrong spolu so svojím tímom roky systematicky využíval zakázané látky a metódy na zvýšenie výkonnosti. Medzi nimi boli najmä erytropoetín (EPO), krvné transfúzie, testosterón či rastový hormón.

Tím mal podľa vyšetrovateľov prepracovaný systém, ktorý športovcom pomáhal vyhýbať sa antidopingovým kontrolám. Údajne sa mu podarilo prejsť až 500 testami na doping. Dlhé roky pritom Armstrong všetky obvinenia odmietal. Kritikov žaloval na súdoch, novinárov označoval za klamárov a bývalých tímových kolegov, ktorí sa rozhodli vypovedať, obviňoval zo zrady.

Jeho pád prišiel až v roku 2012, keď USADA zverejnila rozsiahlu vyšetrovaciu správu založenú na výpovediach desiatok svedkov a ďalších dôkazoch.

Medzinárodná cyklistická únia (UCI) následne Armstrongovi odobrala všetkých sedem titulov z Tour de France a udelila mu doživotný zákaz činnosti v profesionálnom športe. O rok neskôr Armstrong po prvý raz verejne priznal, že počas svojej kariéry dopoval.

Cyklista Lance Armstrong

V televíznom rozhovore s Oprah Winfreyovou neskôr tiež priznal užívanie EPO, testosterónu aj krvných transfúzií.

Armstrongov prípad však nebol jedinou dopingovou aférou, ktorá otriasla Tour de France. Už v roku 1998 prepukla tzv. aféra Festina, keď polícia odhalila v sprievodnom vozidle tímu veľké množstvo zakázaných látok vrátane EPO. Škandál odštartoval sériu vyšetrovaní, protestov jazdcov a diskvalifikácií, ktoré zásadne poškodili povesť profesionálnej cyklistiky.

Práve tieto udalosti prinútili organizátorov aj Medzinárodnú cyklistickú úniu výrazne sprísniť antidopingové pravidlá. Dnes patria cyklisti medzi najčastejšie testovaných športovcov na svete.

Okrem odberov krvi a moču funguje aj biologický pas športovca, ktorý dlhodobo sleduje hodnoty krvi a dokáže odhaliť podozrivé zmeny aj v prípade, že konkrétna zakázaná látka už v tele nie je prítomná. Okrem toho funguje aj systém Whereabouts, pre ktorý musia jazdci zaznamenávať svoj pohyb a každý deň byť prístupný na testovanie.

Prečítajte si tiež

Urobil by som to znova, komentoval užívanie dopingu Armstrong

Ako môžu fanúšikovia či neprajníci pokaziť celé kolo

Tour de France je výnimočná aj tým, že fanúšikovia stoja tesne pri trati. Stačí nepozorný divák, transparent, pes, pád na krajnici alebo úmyselné rozhadzovanie predmetov po ceste a celé preteky sa môžu zmeniť.

Jedným z najznámejších prípadov bol hromadný pád v roku 2021, ktorý spôsobila fanúšička s tabuľou „Allez Opi-Omi“, čo v preklade znamená "Do toho, babka a dedko". Fráza tak bola zrejme venovaná starým rodičom neopatrnej ženy.

Transparent však vystrčila príliš ďaleko do cesty a zachytil sa oň nemecký cyklista Tony Martin. Nasledoval obrovský domino efekt – na zemi skončili desiatky jazdcov, viacerí utrpeli zlomeniny a niektorí museli súťažné kolo predčasne ukončiť.

Organizátori označili pád za jeden z najväčších hromadných incidentov v novodobej histórii Tour de France a fanúšičku neskôr zadržala francúzska polícia.

Nebezpečenstvo však nepredstavujú iba nepozorní diváci. V minulosti sa objavili aj prípady úmyselného narúšania súťaže. Už v prvých ročníkoch Tour rozhadzovali neprajníci na cestu klince, rozbité sklo či ostré predmety, aby spôsobili defekty. V roku 1910 dokonca niektorí diváci počas horskej etapy fyzicky napadli niektorých cyklistov a organizátori museli privolať políciu, aby zabezpečila pokračovanie pretekov.

Terčom útokov sa stali aj najväčšie hviezdy. Belgická legenda Eddy Merckx spomínala na incident z roku 1975, keď ho počas stúpania na Puy de Dôme udrel fanúšik päsťou do brucha. Merckx v celkovom poradí skončil ako druhý, no neskôr priznal, že práve tento útok mohol ovplyvniť jeho boj o celkové víťazstvo.

Belgický cyklista Eddy Merckx

Hans Peters for Anefo, CC0, via Wikimedia Commons

Problémom bývajú aj diváci, ktorí sa snažia urobiť čo najlepšiu fotografiu alebo video. Neraz vstúpia do jazdnej stopy pelotónu na poslednú chvíľu a cyklisti sa im musia vyhýbať pri rýchlosti viac ako 50 kilometrov za hodinu.

Nebezpečné sú aj vlajky, selfie tyče, transparenty či domáce zvieratá, ktoré sa môžu nečakane dostať na trať. Organizátori preto každoročne apelujú na fanúšikov, aby rešpektovali bezpečnostné pokyny a nevstupovali do vozovky.

Napriek tisíckam policajtov a dobrovoľníkov rozmiestnených pozdĺž trate totiž nie je možné zaistiť bezpečnosť na každej časti úsekov.

Stačí tak jediná sekunda nepozornosti a celé trojtýždňové úsilie desiatok cyklistov môže vyjsť nazmar. Práve preto bývajú fanúšikovia označovaní za ďalšieho hráča Tour de France.

Prečítajte si tiež

Fanúšik sa zahral na pretekára. Vtrhol na trať a chcel „vyhrať“ Tour de France

Osudový kopec Alpe d'Huez

Výraznou a ikonickou časťou Tour de France je Alpe d'Huez. Legendársky alpský priesmyk vo Francúzsku patrí medzi najťažšie a zároveň najslávnejšie kopce v histórii cyklistiky, pripomína štvrťročník Cyklistika 2026.

Výjazd na vrchol meria 13,8 kilometra, priemerný sklon dosahuje 8,1 percenta a jazdcov počas neho čaká 21 ostrých serpentín. Práve tie robia z Alpe d'Huez jednu z najnáročnejších skúšok celej Tour.

“Alpe d'Huez, France” by Robbie Shade, CC BY 2.0

​Na trase pretekov sa Alpe d'Huez objavil prvýkrát v roku 1952. Víťazom etapy sa vtedy stal taliansky cyklista Fausto Coppi, ktorý si dominantným výkonom položil základy k celkovému triumfu. Odvtedy sa kopec stal dejiskom mnohých nezabudnuteľných súbojov a pre množstvo jazdcov predstavuje miesto, kde sa doslova rozhodovalo o žltom drese.

Alpe d'Huez je známy aj jedinečnou atmosférou. Siedma zákruta nesie prezývku Dutch Corner (Holandský roh), pretože sa tam schádzajú tisíce fanúšikov z Holandska. V deň etapy vytvárajú oranžové more vlajok, dymovníc a povzbudzovania, ktoré patrí medzi najznámejšie obrazy Tour de France.

Prečítajte si tiež

Požiar na juhu Francúzska: V ohrození je aj Tour de France. Úrady evakuujú tisíce ľudí

Nečestní súperi aj skracovanie si cesty vlakom

Dnes je takmer nemysliteľné, aby profesionálny cyklista podvádzal počas etapy bez toho, aby si to všimli kamery, GPS zariadenia či kontrolóri Na začiatku 20. storočia, a teda na začiatku vývoja Tour de France, však bola skutočnosť úplne iná.

Preteky sprevádzali minimálne kontroly, slabé zabezpečenie trate a organizátori sa museli spoliehať najmä na čestnosť samotných jazdcov. Práve preto sa druhý ročník Tour de France v roku 1904 zapísal do histórie ako jeden z najškandalóznejších.

Viacerí cyklisti boli podozriví, že sa napríklad nechali ťahať automobilmi alebo si pomáhali cudzou asistenciou. Počas vyšetrovania sa zistilo, že niektorí pretekári nastúpili do vlaku, aby obišli najnáročnejšie úseky trate a ušetrili sily. Jeden zo svedkov vtedy tvrdil, že ich videl vystupovať z vlaku a následne pokračovať v jazde.

Prečítajte si tiež

Fanúšik sa zahral na pretekára. Vtrhol na trať a chcel „vyhrať“ Tour de France

Tým sa však škandály neskončili. Fanúšikovia napríklad útočili na súperov svojich favoritov, na cestách sa objavovali klince a rozbité sklo, niektorí diváci hádzali do jazdcov kamene alebo sa ich snažili fyzicky zastaviť.

V jednej z etáp museli organizátori dokonca vystreliť do vzduchu, aby rozohnali agresívny dav, ktorý blokoval cestu pelotónu. Po niekoľkomesačnom vyšetrovaní prišiel bezprecedentný verdikt. Francúzska cyklistická únia diskvalifikovala dvanástich jazdcov vrátane prvých štyroch v celkovom poradí.

Rozsah všetkých podvodov bol natoľko veľký, že zakladateľ Tour de France Henri Desgrange v roku 1904 zvažoval úplné zrušenie pretekov. Napokon sa rozhodol pokračovať, no organizátori výrazne sprísnili pravidlá a kontroly. Práve vtedajší škandálny ročník sa stal impulzom na to, aby sa Tour de France postupne zmenila na profesionálne organizované podujatie s prísnym dohľadom nad dodržiavaním pravidiel.

Zakladateľ Tour de France Henri Desgrange

WikiMedia Commons

Úmrtia Toma Simpsona a Fabia Casartelliho

Tour de France je oslavou vytrvalosti, no zároveň patrí medzi fyzicky najnáročnejšie športové podujatia na svete. Cyklisti absolvujú počas troch týždňov viac než 3 000 kilometrov, denne trávia na bicykli štyri až šesť hodín a neraz zdolávajú horské priesmyky vo viac ako 35-stupňových horúčavách.

Organizmus je počas pretekov vystavený extrémnej záťaži, dehydratácii, vyčerpaniu aj nastaveniu vysokej rýchlosti, ktorá v zjazdoch často presahuje 90 kilometrov za hodinu. Práve kombinácia únavy, horúčavy, technicky náročných zjazdov a neustáleho boja o prvú pozíciu robí z Tour de France jedno z najrizikovejších športových podujatí.

Pády sú bežnou súčasťou takmer každého ročníka a mnohí jazdci pokračujú aj so zlomeninami či rozsiahlymi odreninami. Najznámejšou tragédiou zostáva smrť 29-ročného britského cyklistu Toma Simpsona v roku 1967.

Pretekár Tom Simpson

Panini, Public domain, via Wikimedia Commons

​Počas stúpania na legendárny Mont Ventoux skolaboval len niekoľko stoviek metrov pred vrcholom. Vyšetrovanie neskôr odhalilo, že tragédiu spôsobila kombinácia extrémneho vyčerpania, vysokých teplôt, dehydratácie a užitia amfetamínov spolu s alkoholom.

Simpson sa napriek kolapsu pokúšal pokračovať a jeho posledné slová údajne zneli: „Posaďte ma späť na bicykel.“

Ďalšou smutnou kapitolou bol rok 1995, keď taliansky reprezentant Fabio Casartelli utrpel vo veku 24 rokov smrteľné zranenia po páde v zjazde z Col de Portet d'Aspet. Narazil hlavou do betónového obrubníka a napriek okamžitej pomoci zraneniam podľahol.

Jeho smrť výrazne zintenzívnila diskusiu o bezpečnostných opatreniach a povinnom nosení prilieb, ktoré sa neskôr stali štandardom profesionálnej cyklistiky.

Taliansky cyklista Fabio Casartelli

Autor

Nebezpečne vysoké teploty a náročný terén

Rizikové však nie sú iba pády. V posledných rokoch sa čoraz častejšie diskutuje o extrémnych horúčavách, ktoré sprevádzajú letné etapy. Teploty vzduchu neraz prekračujú 40 stupňov Celzia, čo výrazne zvyšuje riziko dehydratácie, kolapsov či prehriatia organizmu športovcov.

Jazdci počas jednej etapy vypijú aj desať litrov tekutín a spália šesť až sedem tisíc kalórií. Napriek tomu mnohí po dojazde končia úplne vyčerpaní alebo potrebujú okamžitú lekársku pomoc.

Kritici už niekoľko rokov upozorňujú na to, že klimatické zmeny robia niektoré etapy nebezpečnejšími než v minulosti. Objavujú sa názory, že organizátori by mali častejšie skracovať trasy alebo posúvať štarty do skorších ranných hodín.

TASR/AP

Vedenie Tour de France však argumentuje, že extrémna náročnosť k pretekom patrí. Organizátori zároveň zdôrazňujú, že každoročne sprísňujú zdravotné protokoly, zvyšujú počet zdravotníkov na trati, zabezpečujú viac občerstvovacích zón a priebežne monitorujú poveternostné podmienky. Ak by počasie predstavovalo bezprostredné ohrozenie zdravia jazdcov, sú pripravení etapu skrátiť alebo upraviť jej trasu.

Aj napriek modernej medicíne, bezpečnostným opatreniam a technologickému pokroku zostáva Tour de France športom, v ktorom sa neustále balansuje na hranici ľudských možností. Práve preto si víťazstvo na najslávnejších cyklistických pretekoch sveta odborníci aj fanúšikovia cenia viac než takmer akýkoľvek iný úspech v tomto športe.

Legendárny Sagan

Pre slovenských fanúšikov je v rámci Tour de France špeciálne najmä jedno meno - Peter Sagan. Rodák zo Žiliny sa stal jednou z najvýraznejších postáv modernej cyklistiky. Hoci sa mu samotnú súťaž vyhrať nepodarilo, svojou výbušnosťou, technikou, šprintom a charizmou si získal celý svet.

TASR/Radovan Stoklasa

Sagan vyhral zelený dres pre víťaza bodovacej súťaže rekordných sedemkrát, čím drží svetový rekord. Práve zelený dres sa stal jeho symbolom a Slovensko vďaka nemu roky patrilo medzi najviditeľnejšie krajiny na Tour de France.