Dánsko sa pripravilo na hrozby USA. Do vzduchu chceli vyhodiť kľúčové miesto

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Archívna reportáž

Drony v Dánsku

DÁNSKO / Zatiaľ čo si americký prezident Donald Trump opakovane robil nároky na Grónsko, ktoré je autonómnou súčasťou Dánskeho kráľovstva, Kodaň sa v januári pripravovala na možný útok. Na svoje ostrovné teritórium prepravila krvné vaky na transfúziu či výbušniny na zničenie pristávacích dráh, napísal web dánskej verejnoprávnej spoločnosti DR.

Stíhačky boli vyslané na ostrov

Keď na začiatku tohto roka prileteli do Grónska dánski vojaci, viezli so sebou podľa zdrojov servera výbušniny na zničenie pristávacích dráh v hlavnom meste Nuuku a v Kangerlussuaqu, čo je mestečko severne od metropoly. V prípade americkej invázie mali detonáciou pristávacích dráh zabrániť pristátiu amerických lietadiel, uviedla DR s odvolaním sa na svoje zdroje z dánskej vlády a úradov, ale aj spravodajských služieb Dánska a ďalších krajín.

"V takejto situácii sme neboli od apríla 1940," povedal DR dánsky zdroj z oblasti obrany. Na rozdiel od nemeckej okupácie za druhej svetovej vojny ale Kodaň zvolila stratégiu sa v prípade útoku brániť. Ak by Spojené štáty zaútočili, dánske jednotky pri sebe mali mať dostatok munície a postaviť sa na boj. Dánske stíhačky F-35 vyslané nad ostrov boli tiež silne vyzbrojené. Napriek tomu si podľa DR žiadny z jej zdrojov nerobil ilúzie, že by bolo možné odolať americkému útoku.

Trump si brúsi zuby na Grónsko

Dánsko podľa serveru začalo hľadať podporu u ďalších európskych lídrov bezprostredne po amerických prezidentských voľbách v roku 2024. Kľúčovým momentom bol podľa zdrojov DR útok Spojených štátov na Venezuelu 3. januára tohto roku. Nasledujúci deň Trump zopakoval, že Spojené štáty potrebujú Grónsko, čím obnovil obavy z americkej invázie. To podľa serveru výrazne urýchlilo existujúce plány na vyslanie dánskych a ďalších európskych síl do Grónska.

Ako predvoj poslali svoje jednotky na ostrov Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Nórsko a Švédsko, za nimi nasledovali ďalšie posily vrátane elitných vojakov. Smerom na sever Atlantiku sa vydali tiež dánske bojové lietadlá a francúzska vojnová loď. Podľa DR bolo cieľom zabezpečiť prítomnosť čo najväčšieho množstva vojakov rôznych národností, a tým odradiť Spojené štáty od prípadnej vojenskej akcie.

Dánsky minister zahraničia Lars Lökke Rasmussen v reakcii na článok DR uviedol, že januárová situácia bola mimoriadna. Odmietol pritom potvrdiť, či by Dánsko reagovalo rovnakým spôsobom, ak by sa takáto situácia opakovala. Napätie sa podľa neho aspoň dočasne podarilo zmierniť, nemožno ale vylúčiť, že Trump bude svoje nároky na Grónsko opakovať.

Podľa nemenovaného vysokého francúzskeho úradníka, ktorý hral v riešení vývoja spojeného s Grónskom významnú úlohu, táto bezprecedentná situácia Európu zblížila. "Po grónskej kríze si Európa raz a navždy uvedomila, že musí byť schopná postarať sa o vlastnú bezpečnosť," uviedol.