Dobrovodský reagoval na výzvu maďarského ombudsmana v kauze Benešových dekrétov
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Budapešť/Bratislava - Slovenský verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský nepodá podnet na Ústavný súd SR v súvislosti so zavedením nového trestného činu „popierania mierového usporiadania po druhej svetovej vojne“. V liste poskytnutom v utorok TASR tak reagoval na výzvu maďarského ombudsmana Imreho Juhásza, aby VOP inicioval preskúmanie ústavnosti uvedeného, informuje spravodajca TASR v Budapešti. Dobrovodský svoje rozhodnutie zdôvodnil skutočnosťou, že ústavnosť príslušného zákona už napadla skupina 51 poslancov Národnej rady SR.
Slovenský ombudsman v reakcii na podnet maďarskej strany uviedol, že aj keď duplicitný návrh nepodá, s výhradami voči novele Trestného zákona (č. 416/2025 Z. z.) sa stotožňuje. Podľa neho totiž kriminalizácia diskusie o povojnovom usporiadaní „je rizikom pre demokraciu“. „Slobodná diskusia o historických udalostiach a medzinárodnom usporiadaní musí zostať zachovaná. Kritická polemika by nemala byť zbytočne kriminalizovaná. Zákonná definícia nového trestného činu je podľa môjho názoru nejasná a môže predstavovať riziko zásahu do slobody prejavu,“ vyhlásil Dobrovodský. Ústavný súd SR už predmetný návrh poslancov prijal na ďalšie konanie 11. februára 2026. VOP potvrdil, že ak ho súd požiada o stanovisko, vyjadrí v ňom vážne obavy zo zásahu do základných práv.
V rámci komunikácie s maďarským komisárom pre základné práva Dobrovodský zároveň ubezpečil, že jeho úrad poskytuje ochranu všetkým občanom bez ohľadu na národnosť. Zdôraznil, že podnety občanov maďarskej národnosti týkajúce sa postupu slovenských orgánov, vrátane vlastníckych práv, bude riešiť nezávisle a nestranne. Maďarský ombudsman 2. februára vyzval slovenského verejného ochrancu práv, aby inicioval preskúmanie ústavnosti zavedenia nového trestného činu popierania povojnového usporiadania. Juhász tvrdí, že kriminalizácia historickej diskusie v decembrovej novele Trestného zákona ohrozuje slobodu prejavu a je nezlučiteľná s hodnotami demokratického štátu.