Žiarovský: Jadrové zbrane má 9 krajín sveta. Zbrojenie už neobmedzuje žiadny právny rámec

BRATISLAVA / Prezident Francúzska Emmanuel Macron avizoval posilnenie jadrového odstrašovania svojej krajiny. V kontexte aktuálnych geopolitických zmien chce Paríž zvýšiť kapacity aj význam svojho jadrového arzenálu. Podľa vojenského publicistu a jadrového energetika Andreja Žiarovského je tento krok súčasťou širšieho trendu, v ktorom Európa postupne preberá väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť. O problematike hovoril v relácii Štúdio 24.

Deväť jadrových mocností sveta

Jadrové zbrane vlastní deväť krajín. Medzi oficiálne uznané jadrové mocnosti patria Rusko, Spojené štáty, Čína, Francúzsko a Veľká Británia.

„Rusko a Spojené štáty majú približne 5 až 5,5 tisíca hlavíc, z toho asi 1500 až 1700 operačne pripravených,“ vysvetlil Žiarovský v relácii Štúdio 24. Čína podľa neho disponuje približne 600 až 700 hlavicami a jej arzenál v posledných rokoch výrazne rastie.

​V Európe majú jadrové zbrane dve krajiny – Francúzsko a Veľká Británia. Francúzsko má približne 300 hlavíc, Británia asi 200. Ďalšie jadrové zbrane vlastnia štáty mimo režimu zmluvy o nešírení jadrových zbraní – India a Pakistan s približne 150 až 170 hlavicami.

„Izrael sa k vlastníctvu jadrových zbraní oficiálne nevyjadruje, ale všeobecne sa predpokladá, že ich má približne 90 až 100,“ dodal Žiarovský. Osobitným prípadom je Severná Kórea, ktorá by podľa odhadov mala vlastniť 30 až 50 jadrových zbraní.

Prečítajte si tiež

Výbuchy a drahé lety domov. Slováci opisujú situáciu v Dubaji: „Otriasali sa nám okná.“

Francúzsko a Británia majú rozdielne systémy

Veľká Británia dnes udržiava jadrové zbrane výlučne na ponorkách. „Má štyri ponorky triedy Vanguard, každá so šestnástimi odpaľovacími zariadeniami,“ vysvetlil Žiarovský. Briti používajú americké rakety Trident II, ale jadrové hlavice sú vlastnej konštrukcie.

Francúzsko má podobne štyri ponorky triedy Le Triomphant, no jeho jadrové odstrašovanie je širšie. Okrem ponorkových rakiet má aj strely odpaľované z lietadiel. „Francúzsko má navyše strely s plochou dráhou letu odpaľované z lietadiel, označované ASMPA-R,“ uviedol expert.

Celkovo sa tak francúzsky arzenál pohybuje približne na úrovni 300 až 340 hlavíc.

Európa si berie obranu do vlastných rúk

Podľa Žiarovského je Macronova iniciatíva reakciou na meniace sa geopolitické prostredie a oslabenú dôveru v bezpečnostné garancie Spojených štátov. „Spojenectvo je vždy postavené na dôvere. Spojenci si musia veriť, že si prídu na pomoc aj vtedy, keď jeden z nich nie je bezprostredne ohrozený,“ vysvetlil.

Práve táto dôvera bola podľa neho v poslednom období otrasená. Európa si preto uvedomuje, že nemôže zostať úplne odkázaná na americký strategický dáždnik. „Európa si uvedomila, že takto to nemôže nechať a musí uchopiť obranu viac do vlastných rúk,“ dodal Žiarovský.
Macron už skôr hovoril o možnosti rozšíriť francúzsky jadrový dáždnik aj na ďalšie štáty NATO. 

Francúzsko už posilňuje kapacity

Francúzsko zároveň začalo posilňovať aj praktickú časť jadrového odstrašovania. „Vzdušná časť francúzskeho odstrašovania bola posilnená o jednu letku. Z pätnástich lietadiel ich majú dnes dvadsať,“ uviedol Žiarovský.

Táto nová letka je podľa neho určená aj na prípadné nasadenie mimo územia Francúzska. Diskutuje sa napríklad o možnosti rotácie lietadiel Rafale v Poľsku.

Nové rakety a európsky projekt

Súčasťou modernizácie francúzskeho arzenálu sú aj nové rakety M51.3 s dlhším doletom a presnejším navádzaním. Okrem toho vzniká aj európsky projekt ELSA, ktorý má priniesť novú strelu s plochou dráhou letu schopnú niesť jadrovú hlavicu.

„Bolo prezentované, že okolo roku 2030 by už táto strela mala byť v operačnom použití,“ uviedol Žiarovský.

Jadrové zdieľanie v NATO

V rámci NATO už dnes existuje systém tzv. nuclear sharing. Americké jadrové bomby sú umiestnené v niekoľkých európskych krajinách – napríklad v Nemecku, Taliansku, Belgicku, Holandsku či Turecku. „Ide približne o sto bômb typu B61,“ vysvetlil Žiarovský. Zbrane zostávajú pod kontrolou USA, no v prípade konfliktu by ich mohli niesť lietadlá spojeneckých krajín.

Hrozí nová éra jadrového zbrojenia?

Po skončení poslednej dohody New START dnes podľa Žiarovského neexistuje žiadny právny rámec, ktorý by jadrové zbrojenie obmedzoval. Zároveň už v roku 2019 skončila aj zmluva o zákaze rakiet stredného doletu. Tie sú pre Európu mimoriadne citlivé, pretože čas letu takýchto rakiet je veľmi krátky.

„Medzikontinentálna raketa letí asi 25 minút. Raketa stredného doletu medzi Ruskom a západnou Európou letí päť až šesť minút,“ upozornil Žiarovský.

Podľa neho sa preto určitému zvyšovaniu počtu jadrových zbraní pravdepodobne nebude dať vyhnúť. Najrýchlejšie pritom rastie arzenál Číny, ktorá má podľa odhadov kapacitu vyrábať viac než sto nových hlavíc ročne.

Prečítajte si tiež

Banky v niektorých krajinách vyzývajú ľudí, aby mali doma hotovosť. Boja sa výpadku platobných systémov

Jadrové zbrane ako odstrašenie

Napriek obavám z nového zbrojenia však expert pripomína, že jadrové zbrane majú aj paradoxný stabilizačný efekt. „Aj vďaka jadrovým zbraniam sme prežili studenú vojnu bez toho, aby sa zmenila na horúci konflikt,“ povedal Žiarovský.

Podľa neho totiž jadrové arzenály pôsobia ako silný odstrašujúci faktor, ktorý brzdí agresívne kroky veľmocí.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.