Grónsko pod správou USA už v lete? Trump sa oň môže pokúsiť do Dňa nezávislosti

WASHINGTON / Po americkej operácii vo Venezuele sa množia obavy, že ďalším cieľom prezidenta Donalda Trumpa môže byť Grónsko, ktoré je administratívnou súčasťou Dánska. Šéf Bieleho domu dlhodobo komunikuje fakt, že Grónsko je ako ostrov pre bezpečnosť Spojených štátov veľmi dôležité. Dánsko ale vyzýva k tomu, aby Trump od podobných úvah ustúpil.

Hladinu pochýb okolo Grónska ďalej rozvíril Trumpov vplyvný poradca Stephen Miller. Ten označil USA za superveľmoc a za krajinu, ktorá kvôli Grónsku s nikým bojovať nebude. O škandál sa postarala aj Millerova manželka Katie, ktorá na sociálnej sieti zverejnila mapu Grónska ozdobenú hviezdami a pruhmi, ktoré tvoria motív americkej vlajky. 

Podľa portálu Politico môžu Spojené štáty pod Trumpovým velením využiť okno príležitosti a získať kontrolu nad Grónskom ešte pred sviatkom Dňa nezávislosti, ktorý američania oslavujú 4. júla. Portál dodáva, že by to Trump mohol skúsiť aj pred konaním volieb, ktoré v USA prebehnú v polovici jeho úradovania a majú byť pre Trumpa akýmsi vysvedčením od voličov. Politico sa pri týchto tvrdeniach odvoláva na svoje zdroje.  

Grónsko je rozľahlé územie, veľké takmer ako India, a má pre Spojené štáty strategický význam. Nachádza sa tu základňa vesmírnych síl Pituffik, najsevernejšia vojenská základňa USA, ktorá je súčasťou systémov včasného varovania a deteguje rakety prilietajúce cez pól smerom k Severnej Amerike. Práve táto základňa je zo všetkých amerických základní schopných monitorovať trajektórie polárnych rakiet najbližšie k Moskve (necelých 4 500 kilometrov).

Okrem strategickej polohy sa v Grónsku nachádzajú aj rozsiahle zásoby minerálov, vzácnych zemín, ropy a zemného plynu. Ubúdanie ľadu v Arktíde navyše otvára nové námorné dopravné trasy, čo zvyšuje atraktivitu územia.

Podpora lidrov z Európy

Grónsko patrí jeho obyvateľom a len Dánsko a Grónsko môžu rozhodovať o otázkach týkajúcich sa ich vzťahov, uviedli dnes v spoločnom vyhlásení vedúci predstavitelia Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska, Španielska, Veľkej Británie a Dánska. Uviedli, že bezpečnosť v Arktíde sa musí dosiahnuť spoločne v spolupráci so spojencami v NATO vrátane Spojených štátov.

"Bezpečnosť Arktídy zostáva pre Európu kľúčovou prioritou a má zásadný význam pre medzinárodnú a transatlantickú bezpečnosť," uvádza sa vo vyhlásení, ktoré podpísali francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Friedrich Merz, talianska premiérka Giorgia Meloniová, poľský premiér Donald Tusk, španielsky premiér Pedro Sánchez, britský premiér Keir Starmer a dánska premiérka Mette Frederiksenová.

Uviedli, že Severoatlantická aliancia dala jasne najavo, že arktický región je pre pakt prioritou, a európski spojenci už prijali opatrenia. "My a mnohí ďalší spojenci sme posilnili našu prítomnosť, zvýšili sme naše aktivity a investície s cieľom zaistiť bezpečnosť Arktídy a odradiť protivníkov. Dánske kráľovstvo - vrátane Grónska - je súčasťou NATO," uvádza sa v dokumente. Vo vyhlásení sa tiež zdôrazňuje dôležitosť dodržiavania zásad Charty OSN vrátane zvrchovanosti, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc. "Ide o univerzálne zásady a my ich neprestaneme brániť," dodáva sa v texte, pričom Spojené štáty sa v tomto úsilí označujú za dôležitého partnera.