Mierové rozhovory Ukrajiny a Ruska. Moskva pokrok neočakáva

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

KYJEV/ MOSKVA/ ISTANBUL / Tretie kolo rozhovorov o prímerí medzi Ruskom a Ukrajinou inicioval Kyjev. Ruskú delegáciu na poslednom rokovaní zastupoval historik, ktorý vojnu na Ukrajine prirovnáva k boju Sovietskeho zväzu proti nacizmu.

Schyľuje sa k tretiemu kolu mierových rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou. Uskutočniť by sa mali v priebehu najbližších dní a ich dejiskom by opäť mal byť turecký Istanbul. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj očakáva, že by sa v nich mohlo podariť dosiahnuť aspoň prímerie.

Hlasy z Moskvy ale nádeje krotia. „Nemáme dôvod očakávať, že dôjde k nejakému zázračnému prielomu v rokovaniach. Rusko sa aj naďalej bude snažiť o realizáciu svojich záujmov a bude plniť pôvodne stanovené úlohy,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Doteraz bez úspechov

Tretiemu rokovaniu predstaviteľov oboch krajín vo vojnovom konflikte už v tomto roku predchádzali dve stretnutia, ktoré sa okrem dohode o výmene zajatcov a padlých neskončili žiadnou výraznejšou dohodou.

Ukrajinský prezident už viackrát deklaroval aj ochotu stretnúť sa priamo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, Moskva však na podobný formát rokovaní zatiaľ nepristúpila. Tretiu mierovú delegáciu za ukrajinskú stranu povedie tajomník Bezpečnostnej rady Ukrajiny Rustem Umerov, zloženie ruskej delegácie nie je známe.

„Dúfame, že stretnutie bude tento týždeň. Akonáhle budeme pripravení, oznámime termín,“ povedal Peskov. Na predošlých stretnutiach v Istanbule Rusko zastupoval historik a v súčasnosti jeden z najbližších Putinových poradcov Vladimir Medinskij. Ten ukrajinským diplomatom na poslednom vzájomnom rokovaní vysvetľoval dejiny Ruska od roku 1250. Je tiež autorom novej ruskej učebnice dejepisu, ktorá plnoformátovú vojnu Ruska proti Ukrajine prirovnáva k boju Sovietskeho zväzu proti nacizmu.

V tieni Trumpovej hrozby

Svojou snahou sa k ukončeniu vojny na Ukrajine snaží prispieť aj americký prezident Donald Trump. Ten počas kampane vyhlasoval, že vojnu na Ukrajine ukončí do 24 hodín od nastúpenia do úradu. V minulosti dokonca vyhlasoval, že ak by bol v roku 2022 prezidentom on, a nie Joe Biden, k útoku Ruska na Ukrajinu by nikdy nedošlo.

Najnovšie sa na Moskvu snaží zatlačiť prísľubom vysokých ciel na Rusko a tiež na krajiny, ktoré nakupujú ruskú ropu, ak by Putin nepristúpil na rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. Washington vyzval európske krajiny, aby sa k zavedeniu prísnych ciel pripojili.

„Každá krajina, ktorá nakupuje sankcionovanú ruskú ropu, bude podliehať až 100-percentným sekundárnym clám. Teraz sa americký senát zhoduje s prezidentom Donaldom Trumpom, že clá sú prostriedkom na dosiahnutie politických cieľov,“ povedal americký minister financií Scott Bessent.

Spojené štáty sa nakoniec vrátili k podpore Kyjeva formou dodávok zbraní. Ide najmä o systémy protivzdušnej obrany Patriot, na ktoré je Ukrajina odkázaná.

Spojené štáty sú navyše ochotné poskytnúť zbrane zo svojich zásob. Ďalšie americké systémy Patriot vyrobia americké zbrojovky a zaplatia ich európske krajiny. Nemecko, Nórsko, Holandsko, Dánsko a Švédsko už prejavili ochotu financovať nákup zbraní pre Ukrajinu.