Bič na africké krajiny. Ak nepotlačia migráciu, nedostanú peniaze z EÚ

BRUSEL,/ AFRIKA / Európskej únii sa nepáči spôsob, akým africké krajiny bojujú proti migrácii. Chcú im preto dávať menej peňazí. Hoci je migrantov z roka na rok menej, ich prílevom trpí Veľká Británia.

Africké krajiny, z ktorých do Európy prichádzajú migranti, by sa mali mať na pozore. Európska únia sa totiž chystá priškrtiť fondy tým štátom, ktoré sú neúspešné v kontrole a potláčaní migrácie do Európy. Ak chcú naďalej od Bruselu dostávať rozvojovú pomoc, mali by sa teda viac snažiť.

Vyplýva to z návrhu sedemročného rozpočtu Európskej únie, ktoré má Brusel čoskoro predstaviť, vysvetľuje spravodajský portál Politico.

Tvrdší prístup zo strany Bruselu

Po novom by mali byť ďalšie finančné prostriedky pre krajiny Afriky vyhodnocované podľa toho, ako sa im bude dariť potláčať migráciu. Doposiaľ oficiálne nezverejnený dokument podľa portálu Politico odráža nový, tvrdší postup európskej administratívy v otázke migrácie. Tá súvisí aj s minuloročnými ziskami krajne pravicových strán v europarlamente, ktoré prísnejšiu migračnú politiku podporujú.

„Plán by mal kombinovať všetky vhodné nástroje, ktoré prideľujú finančné prostriedky súvisiace s migráciou. Je potrebná väčšia súdržnosť medzi migračnou, azylovou a vonkajšou politikou, aby únijná pomoc partnerom pomáhala efektívnejšie zvládať migráciu,“ uvádza sa v dokumente.

Portál Politico pripomína, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová bude musieť o nových pravidlách pre Afriku presvedčiť aj ľavicovo orientovaných socialistov, demokratov či zelených. „Bude to výrazná zmena oproti súčasnému systému pomoci, ktorý neobsahuje takmer žiadne podmienky pri poskytovaní pomoci,“ dodáva portál. Oficiálne by mal byť návrh sedemročného rozpočtu únie predstavený na budúci týždeň.

Prečítajte si tiež

Nemecko prestane financovať záchranu migrantov na mori

​

„Kríza malých člnov“

S náporom migrácie v minulosti, ale aj dnes bojujú najmä krajiny prvého kontaktu, teda tie, ktoré sú k Afrike najbližšie. Práve krajiny ako Španielsko, Taliansko či Grécko najviac tlačia na Brusel, aby sa migráciou do Európy aktívnejšie zaoberal.

Problémom je aj následná migrácia v rámci krajín únie, ale aj snaha tisícok migrantov dostať sa z Francúzska do Veľkej Británie. Takzvaná kríza malých člnov je jednou z hlavných tém stretnutia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý je na oficiálnej návšteve v Londýne, a britského premiéra Keira Starmera.

Prečítajte si tiež

Talianski záchranári našli v plavidle s migrantmi troch mŕtvych vrátane dvoch detí

​

Desať rokov dozadu, keď v celej Európe vrcholila utečenecká kríza, sa migranti do Veľkej Británie dostávali výhradne prostredníctvom nákladných lodí, či v kamiónoch z nákladných terminálov v prístave Calais. Plavba na člnoch cez Lamanšský prieliv sa totiž zdala ako priveľmi riskantná. Migranti a prevádzači taktiku zmenili v roku 2018, kedy sa cez kanál dostali do Veľkej Británie stovky migrantov na člnoch.

Francúzska polícia na pobreží Normandie

TASR/AP

​„Migranti sa na ostrov dostávali po stovkách a pašerácke operácie sa stali samozrejmosťou, začali si žiť svojim životom. Mýtus, že kanál je pre malé člny nebezpečný, tak padol,“ povedal Peter William Walsh, odborník na migráciu z Oxfordskej univerzity.

Francúzska polícia sa preto odhodlala k radikálnemu kroku, kedy úmyselne poškodzuje gumové člny, na ktorých sa migranti cez Lamanšský prieliv dostávajú. Britské úrady podobné konanie privítali. „Na novú taktiku francúzskej polície sa nedíva ľahko, ale táto metóda môže odradiť ďalších od tejto nebezpečnej cesty,“ povedala britská ministerka dopravy Heidi Alexandrová.

Migrácia v poklese

Snahy Európskej únie bojovať s migráciou prichádzajú v čase jej poklesu. Vyplýva to z údajov Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), podľa ktorej sa do Európy dostalo v prvom kvartáli tohto roka o 30 percent menej ľudí, v porovnaní s rovnakým obdobím vlani. Ľudskoprávne organizácie pokles zdôvodňujú väčšou snahou Európskej únie o odstrašenie, a že Brusel zdanlivo odvracal svoju pozornosť od porušovania ľudských práv.

Počet migrantov najviac (64 percent) poklesol na takzvanej Balkánskej trase, teda v Albánsku, Srbsku, Čiernej hore a Severnom Macedónsku. Najmenej, o štyri percentá, poklesla migrácia z Francúzska do Veľkej Británie.

K poklesu prispeli aj ďalšie okolnosti. Nemecko napríklad ukončilo financovanie neziskových organizácií, ktoré zachraňujú migrantov v nebezpečných situáciách, ktorým sú vystavení na mori. Finančné prostriedky, ktoré boli pre tieto organizácie určené, chce Berlín investovať do projektov, ktoré migráciu riešia priamo v krajinách pôvodu.

​