Majetok bohatých stále rastie. No daňových rajov v Európe ubúda

SVET/Peniaze troch tisícok najbohatších ľudí by dokázali niekoľkonásobne vyriešiť svetový problém s chudobou. Niektoré krajiny preto chcú, aby tí najbohatší platili na daniach viac. Tí sa tomu ale bránia.

Majetok troch tisícok najbohatších ľudí sveta za desať rokov vzrástol o 6,5 bilióna dolárov. Vyplýva to z údajov humanitárnej organizácie Oxfam. Vlastnia tak približne 14,6 percenta svetového bohatstva.

Organizácia Oxfam tiež pripomína, že najbohatšie jedno percento populácie získalo dohromady viac ako 33,9 bilióna dolárov. Len pre vysletlenie - jeden bilión sa rovná miliónu miliónov. Peniaze tých najbohatších by tak stačili na to, aby bol na celom svete vyriešený problém s chudobou. A to hneď 22-krát.

Nárast nerovnosti

Len napríklad vo Veľkej Británii stúpol počet miliardárov z 15 v roku 1990 na 165 v roku 2024. Ich priemerné bohatstvo vzrástlo v rovnakom období o približne tisíc percent. „Miliardári pritom platia dane na úrovni 0,3 percenta ich skutočného bohatstva. To je omnoho menej, než bežný daňový poplatník,“ píše sa v štúdii Oxfamu.

„Vedie to k extrémnej nerovnosti medzi bohatými a chudobnými. Bohatstvo jednotlivcov totiž vzrastá rýchlejšie, ako bohatstvo vlád a krajín,“ konštatuje Rachel Nobleová, politická poradkyňa Oxfamu. „Britská vláda musí férovo zdaniť bilióny libier, ktoré sú nedotknuteľné na bankových účtoch mimoriadne bohatých ľudí. Tiež by sa mala zamerať na boj proti finančnej nerovnosti,“ dodáva Nobleová.

Ťahanie za kratší koniec

Problém roztvárania sa nožníc finančnej nerovnosti nerezonuje len vo Veľkej Británii, ale aj v ďalších krajinách sveta. Španielsko, Brazília, Nemecko a Juhoafrická republika aj preto vlani vydali apel voči krajinám G20, aby bola zavedená minimálne dvojpercentná daň pre miliardárov.

Francúzsky ekonóm Gabriel Zucman vypočítal, že zdanenie troch tisíc najbohatších ľudí dvomi percentami ich bohatstva by jednotlivým krajinám prinieslo dohromady viac ako 250 miliárd dolárov. “Má to aj širokú podporu verejnosti. Pred desiatimi rokmi tiež nikto neveril, že 130 krajín podporí minimálne zdanenie pre nadnárodné spoločnosti. Bola to utópia,“ povedal Zucman.

Štvorica vyššie spomínaných krajín sa snaží pozitívne vplývať aj na ďalšie štáty. Podľa nich zdanenie bohatých jednotlivcov môže do budúcna prispieť aj k 15-percentnému zdaneniu nadnárodných spoločností.

Vražedná „rozlúčková daň“

Rekordne bohatí, ale aj tí menej bohatí jednotlivci sa akémukoľvek zdaneniu snažia vyhnúť exodom do daňových rajov, kde im na ich peniaze nikto nemôže siahnuť. Celosvetovo známym sa stal napríklad herec Gérard Depardieu, ktorý v roku 2013 prijal ruské občianstvo. Chcel sa tak vyhnúť mimoriadnej dani pre bohatých, ktorú v tom čase zavádzalo Francúzsko. Ruský pas mu odovzdal sám ruský prezident Vladimir Putin.

Útočiskom pre miliardárov nielen v Európe sa preto stávajú krajiny ako Monako, Spojené arabské emiráty či Švajčiarsko. Nemecko, Nórsko a Belgicko zatiaľ našli spôsob, ako s tým bojovať. Zaviedli takzvanú „daň na rozlúčku“. Tá sa vztahuje na zisky napríklad z akcií, alebo z podielov vo firmách. „Štáty tak chcú vyrovnať využívanie domácej infraštruktúry či podpory, z ktorých daný majetok profitoval. Zároveň chcú zabrániť aj úniku daňových príjmov,“ píše agentúra Bloomberg.

Pridrahý odchod

V Nemecku môže rozlúčková daň z nepredaných akcií dosahovať 27 percent, v niektorých prípadoch až 45 percent. Belgicko zdaní kapitálové zisky, ktoré si bohatí chcú presunúť do inej krajiny desiatimi percentami, Nórsko dokonca 38 percentami. Portugalsko sa zas vybralo cestou rušenia desaťročných daňových prázdnin pre cudzincov.

Podobná daň tak niektorým bohatším odchod predraží, a preto s ním váhajú. Ak sa im aj odchod podarí, ne všade je to zadarmo. Už ani také Švajčiarsko nespĺňa predstavu ideálneho daňového raja. Najmä pre Rusov, ktorí tam majú svoje peniaze.

Po vypuknutí vojny na Ukrajine sa totiž švajčiarsky finančný systém dostal pod tlak. Ukrajina a ďalšie krajiny po Ženeve požadujú, aby zmrazila peniaze ruských oligarchov a poskytla ich na obnovu vojnou zničenej Ukrajiny. Švajčiarsko však tejto požiadavke stále odoláva.