Slovensko zasiahnu tropické dni, dusno a búrky. Teploty sa zvyšujú celosvetovo

ŽENEVA / Slovensko čakajú začiatkom júna tropické dni s teplotou aspoň 30 stupňov Celzia, dusno a búrky. Zmenu počasia prinesie teplá morský vzduchová hmota, ktorá ukončí chladnejšie počasie, informuje o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na sociálnej sieti.

+4 fotky

Saharský piesok a teplotné rekordy

"Prvý letný mesiac nás hneď od začiatku miestami privíta tropickými dňami. Vplyvom vysokej vlhkosti bude aj dusno s vysokou pravdepodobnosťou prehánok a búrok," konštatuje SHMÚ.

Prehánky a búrky môžu byť podľa meteorológov intenzívne, na podrobnosti je však podľa nich ešte priskoro. Situáciu budú upresňovať v ďalších dňoch.

Zvyšujúca sa teplota

Teplotné rekordy zaznamenané v poslednej dekáde budú s veľkou pravdepodobnosťou pokračovať aj v nasledujúcich desiatich rokoch. Uvádza to v dnešnej správe Svetová meteorologická organizácia (WMO).

Prečítajte si tiež

Koniec prázdnin bude tropický. Aké počasie vystrojí žiakov v septembri do školy?

Podľa nej to bude mať výrazné následky pre životy ľudí. Vysoká je tiež pravdepodobnosť, že priemerná teplota v najbližších piatich rokoch bude vyššia o 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s priemerom za obdobie 1850 až 1900, takzvanou predpriemyselnou érou.

Najteplejší rok od začiatku merania

Podľa predpovede WMO je pravdepodobnosť 80 percent, že jeden z najbližších piatich rokov bude najteplejší od začiatku merania. V súčasnosti teplotný rekord drží uplynulý rok.

"Zaznamenali sme desať najteplejších rokov. Žiaľ, správa WMO neposkytuje náznaky úľavy v nasledujúcich rokoch, " uviedla zástupkyňa generálneho tajomníka WMO Ko Barrettová.

Prečítajte si tiež

Globálne otepľovanie mení mapu: Alpské krajiny posúvajú svoje hranice

Vlani stúli teploty p 1,5 stupňa

Vlani po prvý raz priemerné globálne teploty vystúpili nad 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s priemerom za roky 1850 až 1900. Podľa predpovede WMO je pravdepodobnosť 86 percent, že sa táto situácia zopakuje aj v najbližších piatich rokoch.

WMO tiež tvrdí, že je 70-percentná možnosť, že priemerná teplota za obdobie 2025 až 2029 bude o 1,5 stupňa vyššia ako v období 1850 až 1900.

Prečítajte si tiež

Dušan Chrenek o projekte Destinácia Zem: Aj my musíme urobiť viac, aby sme zastavili globálne otepľovanie

Negatívny vplyv na ekonomiku

Predpokladaný vývoj teplôt bude mať podľa Barrettovej rastúci negatívny vplyv na naše ekonomiky, naše každodenné životy, naše ekosystémy a na našu planétu. S tým súhlasia aj vedci, ktorých oslovila agentúra AP. Rast priemerných teplôt bude znamenať častejšie a prudšie extrémne prejavy počasia, uviedol Johan Rockström, riaditeľ Postupimského inštitútu pre výskum vplyvu klímy (PIK).

"Viac ľudí ako kedykoľvek predtým bude ohrozených silnými vlnami horúčav," uviedol britský expert na klímu Richard Betts. Podľa neho hrozí, že stúpne počet úmrtí súvisiacich s vedrami, kým štáty nezavedú účinné adaptačné opatrenia.

Prečítajte si tiež

Analýzy 24 o otepľovaní a zmenách v klíme

Klimatická konferencia a dohoda o otepľovaní 

Na klimatickej konferencii v Paríži z roku 2015 sa svetové štáty dohodli, že udržia oteplenie v porovnaní s predpriemyselnou érou do dvoch stupňov Celzia a budú sa snažiť, aby neprekročilo 1,5 stupňa, čo odporúčajú aj vedci. Hoci v roku 2024 bola hodnota 1,5 stupňa prekročená, záväzok z parížskej klimatickej konferencie nebol porušený. Ten sa totiž meria v rozpätí 20 rokov, uvádza WMO.

Jej predpoveď predpokladá, že priemerné oteplenie za obdobie 2015 až 2034 v porovnaní s rokmi 1850 až 1900 dosiahne 1,44 stupňa.