Na učenie nie je potrebné mať mozog

SVET / Je možné učiť sa aj bez mozgu? Nemeckí a dánski vedci zistili, že sa to dá. Dôkazom sú medúzy, ktoré mozog nemajú, a predsa sa dokážu učiť.

Nemecko-dánski vedci použili mozog na to, aby dospeli k záveru, že na učenie mozog nie je nevyhnutne potrebný.  Napríklad medúzy, ktoré skúmali, mozog nemajú, a predsa počas pokusov sa dokázali učiť. "V tomto výskume išlo o tzv. habituáciu. Na základe Pavlovovho experimentu vieme, že aj zviera sa dá napodmieňovať. Je to tiež proces učenia," vysvetlil neuropsychológ Robert Krause.

Vedci vedeli, že také učenie existuje aj u nižších živočíchov, nepredpokladali však, že je možné v prípade medúzy, ktorá nemá mozog, ale iba zhluk neurónov. Samozrejme, že medúza nie je schopná naučiť sa to, čo dokáže napríklad šimpanz. "Sa vie aj smiať, chytiť, zakývať, sú to naučené napodmieňované formy správania," objasnil Krause. To isté dokáže aj dieťa, ale typické pre neho je učenie sa napodobňovaním vzorov.

"Rodičia sú niekedy zaskočení, čo to dieťa hovorí, čo robí," uviedol neuropsychológ. Takto, nasledovaním vzoru sa učíme aj v dospelosti, ale aj inak. Existujú viaceré typy učenia, napríklad zmyslové, kooperatívne, emocionálne, pamäťové, zážitkové a ďalšie. "Ľudia v dospelosti si môžu viac uvedomovať to, čo robia, dôsledky svojich činov," povedal Krause. Tu už nastupuje myslenie, ktoré sa vyvíja aj s učením.

Medzi najvyššie typy učenia patrí pojmové, typické pre intelektuálov, ktorí pracujú s informáciami. Priveľa mozgu a hlavne myslenia môže byť aj na škodu, môže brániť učeniu, akého boli schopní slávni myslitelia. U mysliteľov je zvláštne to, že sa najviac učia v okamihoch, keď práve nemyslia.