Viac detí trpí krátkozrakosťou. Môže za to aj online vzdelávanie

SLOVENSKO / Zdá sa, že ďalším následkom pandémie je čoraz viac krátkozrakých školákov. Nielen genetika, ale aj online vzdelávanie a čas strávený pozeraním do mobilu, či notebooku namiesto pobytu vonku prispeli k nárastu prípadov krátkozrakosti najmä u detí od šiestich do deviatich rokov.

"Po ukončení núdzového stavu sme zaznamenali vyššie percento detí, ktoré k nám chodia s krátkozrakosťou," konštatuje zástupkyňa prednostky Kliniky detskej oftalmológie, lekárka Beáta Bušányová. Ani Slovensko sa tak podľa odborníkov nebude vymykať celosvetovým štatistikám. "Asi 20% detskej populácie má krátkozrakosť a keď si porovnáme päť rokov spätne s rokom 2020, tak približne 1,6 až 3-krát pribudla prevalencia detí s krátkozrakosťou," dodáva Beáta Bušányová. Vedúca sekcie ochrany a podpory zdravia a špecializovaných činností ÚVZ SR lekárka Jana Hamade vysvetľuje, že kedysi bola krátkozrakosť pripisovaná genetickej záťaži, v súčasnosti sú tie vady očí skôr dané životným štýlom detí.

Odborníci vnímajú dva hlavné dôvody, prečo pandémia mnohým deťom priniesla zhoršenie zraku. Môže za to hlavne menej pobytu na dennom svetle a tiež viac času stráveného pred LCD monitorom. Pridáva sa k nim aj Beáta Bušányová: "Dnes sa už všeobecne vie, že pobyt strávený vo vonkajšom prostredí a na slnečnom svetle je jeden z hlavných faktorov, ktorý môže vlastne znížiť šancu, že dieťa bude krátkozraké."  Deti sa cez počítač, tablet alebo telefón vzdelávali aj niekoľko hodín denne. Táto práca na blízku vzdialenosť od zariadenia je ďalšou príčinou krátkozrakosti. Optimálne sa odporúča tráviť voľný čas za počítačom maximálne dve hodiny denne.

+2 fotky

Viac detí trpí krátkozrakosťou. Môže za to aj online vzdelávanie

​Aj učiteľom, ktorí dnes vzdelávajú žiakov online, odborníci odkazujú, že maximálny čas je 20-30 minút. Potom treba deti nabádať, aby sa zahľadeli do diaľky. "Normálne by mala po 20-30 minútach práce s monitormi nasledovať pauza, kedy by si to dieťa malo uvoľniť zrak, pozrieť sa do diaľky, najlepšie na zelené rastliny,"  vysvetľuje Beáta Bušányová. Štátny pedagogický ústav dával odporúčanie, koľko hodín by malo prebiehať takýmto spôsobom dištančné vzdelávanie. "Môžeme sa spoločne s pani doktorkou Prokopovou a inými odborníkmi na to opätovne pozrieť, aby sme riešili aj takéto situácie," dodáva minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling. Ak dieťa horšie vidí, treba to čo najskôr riešiť, pretože bez efektívnych opatrení môže krátkozrakosť stále narastať.