Pád železnej opony v roku 1989 pripomenul koncert Pocta slobode

Vzácnym hosťom koncertného večera bol britský hudobník Jon Anderson

Prvým na scéne bol pesničkár Vladimír Merta. S dvanásťstrunovou gitarou ponúkol svoje známe piesne vrátane záverečnej s názvom Harmonie. Po ňom prišiel na pódium postavenom priamo na hradnom nádvorí Marián Varga. Medzi skladbami, ktoré odohral, mala najväčší úspech Ľalia poľná z albumu Na II. programe sna trojice Hammel, Varga, Hladík z roku 1976.     

Treťou účinkujúcou bola speváčka Marta Kubišová, jedna z umeleckých osobností Novembra 1989. V sprievode skupiny Petra Maláska ponúkla svoje najväčšie hity zo 60. rokov, medzi nimi Nepiš dál, Depeše, Nechte zvony znít či Lampa. Spomienkou bola aj pesnička Cesta, s ktorou Kubišová vyhrala v roku 1968 Bratislavskú lýru a záverečnou známa Modlitba pro Martu.         

Vzácnym hosťom koncertného večera bol britský hudobník Jon Anderson, bývalý spevák a gitarista známej anglickej art-rockovej skupiny Yes. V prvej časti akustického vystúpenia hral a spieval sám s gitarou, v druhej ho sprevádzali slovenskí hudobníci v zostave hráči na klávesové nástroje Miki Škuta a Peter Machajdík, basový gitarista Oskar Rózsa, gitarista Juraj Burian, hráč na bicie nástroje Martin Valihora a štvorica violončelistov Eugen Prochác, Ján Slávik, Vladimír Sirota a Boris Bohó. Úspech mali pesničky I'll Find My Way Home z albumu The Friends Of Mr.Cairo (1981), ktorú nahral s Vangelisom, a samozrejme, Owner Of The Lonely heart (1983), najväčší hit z éry Yes.         

Záver večera patril Michaelovi Kocábovi a jeho skupine Pražský výběr II.  Zahrali známe hity Hrabě X, Pražákům těm je hej, Melem nemelem, Prachy aj skladby z novej tvorby vydanej na albume Vymlácený rockový palice, ktorý vyšiel pod názvom Pražský výběr II. V súčasnosti zastáva Kocáb vo vláde Českej republiky post ministra pre ľudské práva. Stíha funkciu aj hudbu, ale „jednoduché to nie je, niekedy mám  pocit, že to všetko nemôžem stihnúť, preskakovať takto medzi dvoma rôznymi oblasťami.“       

Po nežnej revolúcii bol Kocáb poslancom federálneho parlamentu, predsedom parlamentnej komisie pre dohľad nad odsunom sovietskych vojsk z Československa a jedným z hlavných iniciátorov ich odchodu. Posledný sovietsky vojak odišiel z Československa 27.júna 1991, bol ním generálplukovník Eduard Vorobjov.

„To bolo moje najväčšie víťazstvo v živote, to sa už nedá prekonať, sám som tomu ani neveril. Prebehlo to rýchlo a to uspokojenie bolo obrovské. Je pravda, že na rozdiel od dnešných politických procesov to prebiehalo konsenzuálne, neexistoval rozpor medzi vedením štátu a obyvateľmi, pretože všetci boli zato, takže som si to skutočne užíval," povedal Kocáb a dodal: „Pre mňa osobne ešte vrcholnejším okamihom v politike bolo to, že sa mi podarilo presadiť Václava Havla na post prezidenta. To považujem za vôbec najpodstatnejšie, pretože ten odsun by bol realizovaný tak či tak, ale Havel byť prezidentom nemusel. V tej dobe mal totiž Havel väčšiu podporu vo Verejnosti proti násiliu ako v českom Občianskom fóre."     

V priebehu večera vystúpili aktéri Novembra 1989 Martin Bútora, Zuzana Mistríková, Zoltán Demján, ktorý s ďalšími horolezcami vztýčil na hrade Devín štátnu trikolóru, videopozdrav poslal Václav Havel.

Riaditeľka Národného kinematografického centra Alexandra Strelková pokrstila za asistencie moderátora Ladislava Snopka DVD November 1989 očami slovenských dokumentaristov. Učinila tak kúskom pôvodného ostnatého drôtu z hraničného zátarasu na hranici s Rakúskom.