Ak žiada Sulík od Danka obeť, musí ju sám priniesť

Vyhlásenie Andreja Danka, že nie je ochotný vstúpiť do pravicovej koalície síce nie je šok, ale prekvapilo. Kto by bol veril, že šéf národniarov je skutočne schopný dodržať dohodu a zachovať lojalitu? Komu siaha politická pamäť aspoň týždeň dozadu, musí ešte vedieť, že Danko je politickým vazalom Smeru.

Ak Danko po voľbách nevylúčil z prípadnej koalície nikoho okrem Kotlebu, nebolo to preto, že by bol otvorený spolupráci s kýmkoľvek, ale preto, lebo nemohol hovoriť za Roberta Fica.

Že SNS pôjde s vynechaním Smeru do divokej koalície, akú by reálne nedokázal na dlho zglejiť ani samotný Mikuláš Dzurinda proti arcidiablovi Mečiarovi, môžu bez výdatnej farmaceutickej podpory uveriť len obyvatelia liberálneho domu. Vesmír sa síce neohýba podľa snov Richarda Sulíka, ale všakovakí učeníci už rôznym prorokom uverili aj divokejšie veci.

Medzi SaS a SNS navyše existuje solídna porcia programovej zhody, čiže keby išlo o dve štandardné strany v neštandardnej politickej situácii, nič by ich spojenectvu nebránilo. Len práve na tom „keby“ sa štiepi vesmír, na Sulíkov alternatívny a ten skutočný, v ktorom žijeme.

Sulíkovi a jeho ľuďom však nie je ťažké porozumieť. Skutočne zábavná je až strata kontaktu s realitou, ktorú prejavujú aj mnohí pozorovatelia. Nezriedka tí istí, ktorí ešte v deň volieb škrípali zubami, ako SNS s tichou podporou Smeru vyrástla na potenciálnu parlamentnú stranu. Tí istí komentátori, ktorí očakávali, že pri dostatočnom volebnom výsledku bude Smer vládnuť s SNS.

No tak budú potrebovať tretieho.

Ešte deň pred voľbami bola SNS nacionalistická strana, ktorá sa síce zbavila imidžu vyrovnanej hladiny alkoholu a náhlych poryvov vulgárnosti, ale kdekto by ju bol stále bez váhania nazval extrémistickou. Na základe jej agendy, ktorá sa od čias Jána Slotu významne nezmenila. Štandardnou môže SNS pôsobiť, len ak ju položíte vedľa dobre oholených ľudoopov, ktorí pochodujú v zlej napodobenine slávnostnej uniformy konžských železníc a opití hajlujú po krčmách. To by členovia SNS, na rozdiel od svojich tradičných sympatizantov, nikdy neurobili.

Vlastný hnedý elektorát nie je len problémom SaS, Smeru či OĽaNO, ale predovšetkým SNS. Prečo by mal človek dávať hlas nejakým neslaným–nemastným nedorobeným polofašistom, ktorí ani nemajú gule zdvihnúť pravicu a popriať svojim krásny biely deň? V okamihu, keď tento volič pochopí, že Kotleba nahlas hovorí, čo si on pri voľbe Sulíka, Danka, Fica alebo Matoviča len nesmelo myslí, stane sa jeho voľba menej pokryteckou. Ostaní by ešte prežili, lebo majú aj iného voliča, ale Danko by skončil.

Fico by uprednostnil trojkoalíciu s SNS a SaS. Sulík by zasa uprednostnil akúkoľvek vládu, v ktorej by bol premiérom. Mal by si dávať pozor na svoje túžby, pretože by sa mohli splniť. Udržať vládu nie je ani zďaleka to isté, ako ju rozbiť. A tak, ako Radičová nesie politickú zodpovednosť za pád tej svojej, z predčasných volieb by sa nevyvinil ani Sulík.

Ak chce byť Sulík vo vláde tak veľmi, že pri tom dokáže stráviť aj spojenectvo s Dankom, nemôže od SNS žiadať obeť, ktorú by zároveň nebol ochotný aj on sám priniesť.  Bude musieť prijať realitu, absolvovať rituálne tance, predložiť voličovi všetky dostupné výhovorky a zlepiť to s Ficom. Obaja sa vzdajú premiérskeho kresla a kŕčovito povedú krajinu v ústrety krásnym bielym zajtrajškom. Naposledy.