Najdlhší deň v roku. Začína sa astronomické leto

BRATISLAVA / Astronomické leto sa na území Slovenska začne v sobotu o 12:51, kedy nastane letný slnovrat. V tomto okamihu je severná pologuľa najviac naklonená k Slnku.

Necelú hodinu po poludní nastane na území Strednej Európy astronomické leto. Aktuálne predpovede však veľké teplá nepredpovedajú, teplota sa má v sobotu na Slovensku vyšplhať maximálne na 25 stupňov.

Prvý letný deň je najdlhší. "Slnko je nad obzorom šestnásť hodín a trinásť minút, pričom dni sa budú skracovať až do zimného slnovratu, ktorý bude 22. decembra," povedal Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov.

Letný slnovrat môže byť v rôzne dni, 20. alebo až 22. júna. Najbližšie bude 20. júna v roku 2020, čo je po prvýkrát od roku 1796 a 22. júna až v roku 2103.

"Leto je najdlhším ročným obdobím a stále sa predlžuje a bude sa do roku 4000, kedy bude o šesť hodín a 43 minút dlhšie ako je teraz," poznamenal Rapavý.

Podľa Slnka

Letný slnovrat bol významným okamihom, ktorý poznali už staroveké národy. Niektoré stavby a chrámy boli orientované podľa východu či západu Slnka. "Tento súvis nájdeme napríklad aj v prípade známej megalitickej stavby Stonehenge v anglickom grófstve Wiltshire, ktorej najstaršie časti majú viac ako päťtisíc rokov," priblížil Rapavý.

Naši predkovia kedysi oslavovali najkratšiu noc v roku - Vajano, ktorá znamenala príchod teplého ročného obdobia. Tradičné bolo pletenie vencov a obradné kúpanie v potoku či v rannej rose na lúke, z čoho pochádzajú aj názvy ako Kupalo, Kupajlo či Kalojan.

Pôvodné pohanské tradície sa podľa Rapavého pod vplyvom kresťanstva presunuli na sviatok Jána Krstiteľa 24. júna, no pôvodné uctievanie Slnka a ohňa sa zachovalo. Oheň, ako jeden zo štyroch živlov, sa rozkladal na všetky štyri svetové strany, mal ochrannú funkciu, chránil pred zlými démonmi a liečil choroby.

"Uhlíky z vatry sa rozsypali po poli, aby tak zabezpečili lepšiu úrodu, na stožiaroch sa točili alebo z kopcov sa spúšťali horiace kolesá," vysvetli Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov. Ako dodal, naši predkovia verili, že v tento deň boli živly najsilnejšie.

Byliny nazbierané počas svätojánskej noci mali magickú moc, otvárali sa poklady zeme, ukazovali sa víly, škriatkovia, bolo tiež možné porozumieť reči zvierat. "Dodnes sa v niektorých regiónoch Slovenska zachoval zvyk preskakovania jánskych ohňov, no množstvo tradícií už zaniklo aj pričinením cirkvi, ktorá ešte v 16. storočí niektoré rituály zakázala," uzavrel Rapavý.