Bratislavský kraj trápi doprava. Kandidáti na župana vidia riešenia rozdielne

Doprava je najväčším problémom kraja

V úvode diskusie sa kandidáti zhodli, že jedným z najvážnejších problémov Bratislavského kraja je doprava. Juraj Droba medzi hlavné problémy zaradil okrem dopravy aj zdravotníctvo a sociálne služby. Podľa neho sa situácia v školstve v niektorých oblastiach zlepšila vďaka opatreniam, ktoré kraj už uskutočnil.

Rastislav Gajarský vidí problém najmä v nedostatočnej spolupráci kraja s hlavným mestom. Podľa neho zostáva nevyužitý potenciál spoločných riešení, a to nielen v doprave, ale aj v sociálnych službách. „Župa a hlavné mesto by mali omnoho viacej spolupracovať,“ zdôraznil Gajarský.

+2 fotky

Kandidáti na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja

Zuzana Krajčovičová považuje za prioritné problémy dopravu a zdravotníctvo. Ako environmentalistka by chcela väčšiu pozornosť venovať aj životnému prostrediu. Ľudovít Líška označil za hlavné problémy dopravu, sociálne služby a zdravotníctvo.

David Staruch okrem prímestskej dopravy a železnice upozornil na zdravotníctvo, bezpečnosť a problémy so školstvom. Za konkrétny problém označil aj nedostatočnú dostupnosť gymnázií pre žiakov.

Prečítajte si tiež

Súboj o Bratislavský kraj má jasného favorita. Takto by dopadli voľby podľa prieskumu JOJ 24

​Preplnené autobusy a meškania

Juraj Droba v diskusii obhajoval výsledky kraja za posledných deväť rokov. Uviedol, že na území kraja vzniklo viacero prestupných terminálov a ďalšie sa pripravujú. Za dôležité riešenie považuje parkoviská na okrajoch Bratislavy, kde by cestujúci mohli presadnúť na mestskú hromadnú dopravu.

Krajčovičová však upozornila, že cestujúci sa stretávajú s problémami už pri základnom fungovaní spojov. Ako príklad uviedla linku z Pezinka do Bratislavy, ktorá podľa jej skúseností mešká, býva preplnená a niekedy nezastaví ani na zastávkach, na ktorých má. „Ľudia, ktorí cestujú, si musia nosiť deky, aby im nebolo v autobuse zima,“ uviedla Krajčovičová.

Na meškania autobusov upozornil aj Gajarský. Kritizoval systém pokút pre dopravcu, ktorý podľa neho dostatočne nemotivuje zabezpečovať spoje načas. Droba reagoval, že pripravenosť autobusov dosahuje počas ranných špičiek viac ako 99,5 percenta. Zároveň vysvetlil, že pokuta vo výške 300 eur sa môže vzťahovať na každú vynechanú zastávku, a preto môže byť sankcia za jeden problémový spoj výrazne vyššia. Gajarský však spochybnil, či sa pokuty v konkrétnych prípadoch skutočne uplatňujú v takom rozsahu.

Prečítajte si tiež

Bratislavský kraj má problém. Takmer 40 % obyvateľov upozornilo v prieskume na tú istú vec

Autobusová stanica Nivy pod paľbou kritiky

Osobitnú časť diskusie tvorila budúcnosť autobusovej stanice Nivy. David Staruch upozornil, že stanica sa podľa neho zmenšila z pôvodných 36 na 19 nástupíšť. Zároveň vyjadril pochybnosti, či súčasné usporiadanie dostatočne zodpovedá potrebám cestujúcich.

Za problém považuje aj chýbajúce priame napojenie na električkovú trať a komplikovaný prístup autobusov. Podľa neho by kraj mal aktívne otvoriť diskusiu o budúcnosti autobusových staníc a možnostiach vytvárania menších prestupných uzlov v rôznych častiach Bratislavy. „Keď sa nevieme dohodnúť so súčasným prevádzkovateľom, vieme urobiť niečo iné,“ vyhlásil Staruch. 

Autobusová stanica bola privatizovaná

Krajčovičová označila Nivy za projekt, ktorý mal byť pýchou Bratislavy, no podľa nej sa stal sklamaním. Zároveň upozornila, že stanica zostáva dôležitou súčasťou dopravnej infraštruktúry a cestujúci ju budú potrebovať aj v nasledujúcich rokoch. Kritizovala aj dopravné komplikácie pri vjazde do stanice a skutočnosť, že po vystúpení z autobusu nemajú cestujúci k dispozícii priame a plynulé napojenie na električkovú dopravu.

Droba oponoval, že župa nemá priamu zodpovednosť za samotnú autobusovú stanicu, ktorá bola privatizovaná v roku 2005. Jej podobu podľa neho určil investor a následne sa zmenšil jej rozsah. Líška však trval na tom, že súčasný župan mal počas dvoch volebných období pripraviť lepšie riešenia. 

Bezplatná doprava rozdelila kandidátov

Jednou z najvýraznejších tém bola možnosť zavedenia bezplatnej prímestskej autobusovej dopravy. Gajarský argumentoval, že obyvatelia už za dopravu platia prostredníctvom daní aj nákupom cestovných lístkov. „Ja nechcem, aby za tú istú službu platili dvakrát,“ uviedol. Podľa jeho slov vyberie dopravca na cestovnom približne deväť miliónov eur. Gajarský tvrdil, že zvýšené príjmy kraja by mohli pomôcť financovať takýto model.

Droba s návrhom nesúhlasil. Poukázal na rastúce výdavky kraja, infláciu a dodatočné náklady na sociálne služby. Namiesto plošného bezplatného cestovania podporuje adresnejšie zľavy a celoročné cestovné lístky.

Krajčovičová upozornila, že samotné zlacnenie cestovania nevyrieši nedostatočnú kapacitu spojov. Líška zas presadzuje zmenu systému a primerané zľavy, ktoré by pomohli prilákať cestujúcich z automobilov do autobusov. 

Spaľovňa v Slovnafte vyvolala odpor kandidátov

Ďalšou témou bola plánovaná spaľovňa odpadu v areáli Slovnaftu. Krajčovičová, ktorá sa venuje posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, projekt odmietla pre obavy o zdravie obyvateľov Podunajských Biskupíc a okolitých oblastí. Poukázala aj na možné dovážanie odpadu z iných regiónov. Podľa nej by sa mal projekt posudzovať s ohľadom na existujúce kapacity spracovania odpadu v Bratislave.

Staruch poukázal na to, že rozhodnutie príslušných orgánov už bolo podpísané bývalým ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom. Zároveň kritizoval zastaraný krajský územný plán, ktorý podľa neho potrebuje zásadnú aktualizáciu, aby lepšie reagoval na nové priemyselné projekty, rozvoj bývania aj potreby okolitých obcí.

Krajčovičová následne vyzvala súčasného župana, aby kraj zvážil podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu týkajúcemu sa projektu. Staruch vyhlásil, že ak vo voľbách uspeje, správnu žalobu podá.