Sporné pravidlá pre mimovládky končia. Parlament ich nedal do súladu s ústavou

BRATISLAVA / Niektoré ustanovenia novely zákona o mimovládnych organizáciách od utorka (4. augusta) definitívne prestanú platiť. Ústavný súd SR ich označil za protiústavné a Národná rada SR ich počas šesťmesačnej lehoty neupravila. Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský hovorí o ochrane práva na súkromie, osobných údajov aj slobody združovania.

Ústavný súd dal ombudsmanovi za pravdu

Verejný ochranca práv pripomenul, že na Ústavný súd sa obrátil pre novelu zákona o mimovládnych organizáciách, ktorú považoval za protiústavnú. Ústavný súd sa podľa neho s jeho argumentáciou stotožnil v celom rozsahu. Nález bol vo februári tohto roka zverejnený v Zbierke zákonov a parlament mal následne šesť mesiacov na zosúladenie zákona s ústavou. Keďže sa tak nestalo, napadnuté ustanovenia od 4. augusta strácajú platnosť.

„Keďže od publikovania nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky uplynie zajtra šesť mesiacov a Národná rada Slovenskej republiky nedala mnou napadnutý zákon do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, zajtra tento zákon stráca platnosť. Zákon definitívne zaniká,“ uviedol Dobrovodský. Dodal, že sa tým podarilo zabrániť neprípustnému zásahu do práva na súkromie, ochrany osobných údajov a slobody združovania.

Nebudú musieť zverejňovať darcov ani vybavovať infožiadosti

Ústavný súd označil za protiústavnú povinnosť, aby mimovládne organizácie zverejňovali zoznamy darcov či výkazy svojich príjmov a výdavkov. Podľa súdu takáto povinnosť neprimerane zasahovala do práva na súkromie, ochrany osobných údajov aj slobody združovania. Transparentnosť podľa jeho názoru slúži predovšetkým na kontrolu štátu a verejného sektora, nie súkromných osôb a organizácií, ktoré hospodária s vlastným majetkom. Zverejňovanie údajov o ich darcoch preto nemožno odôvodňovať požiadavkou transparentnosti.

Za protiústavnú označil Ústavný súd aj povinnosť, aby mimovládne organizácie poskytovali informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Hoci sa táto povinnosť týkala len nakladania s dotáciami od štátu alebo samospráv, podľa súdu už boli tieto informácie verejne dostupné aj bez novej povinnosti.

Orgány štátu a samosprávy, ktoré dotácie poskytujú, ich totiž už dnes musia zverejňovať. Rovnako sú všetky zmluvy o poskytnutí dotácií dlhodobo dostupné v Centrálnom registri zmlúv. Ústavný súd preto dospel k záveru, že prenesenie tejto povinnosti aj na mimovládne organizácie predstavovalo neprimerané administratívne zaťaženie subjektov, ktoré nie sú orgánmi verejnej moci. Zároveň upozornil, že takáto úprava mohla viesť aj k šikanóznemu zahlcovaniu mimovládnych organizácií účelovými žiadosťami o sprístupnenie informácií.

Podľa verejného ochrancu práv je rozhodnutie Ústavného súdu potvrdením, že ochrana základných práv a slobôd musí zostať zachovaná aj pri prijímaní pravidiel pre fungovanie občianskeho sektora.