Krstné listy a pečiatka z kalvínskeho kostola pomáhali zachraňovať židovské rodiny

BRATISLAVA / Po viac ako 80 rokoch ukázali v kalvínskom kostole v centre Bratislavy špeciálnu pečiatku. V období fašistického režimu zachránila mnohé osoby prenasledované z rasových dôvodov a zaručovala im slobodu a voľnosť.

Kostol ako útočisko počas vojny

Len málo sa vie o tom, že kalvínsky kostol na Námestí SNP sa stal počas vojnových rokov útočiskom pre mnohých Židov.
"A vtedy tu pôsobil Alexander Bránik, ktorý začína spoločne s hlavným kurátorom dávať dokopy prekrstenie Židov," hovorí Zsolt Buza, farár reformovaného zboru v Bratislave.

Prečítajte si tiež

Vo Viedni objavili skrýšu so zbraňami. Cieľom mali byť židovské inštitúcie v Európe

Krsty, ktoré zachraňovali životy

Bránik pokrstil na reformovanú vieru desiatky, možno až stovky Židov. V mnohých prípadoch bol ich krstným rodičom. V odvážnej činnosti pokračoval aj jeho nástupca Béla Szabó. Ten sa snažil pokrstených Židov integrovať do cirkevného zboru. "Sú prekrstení z roku 1938 a samozrejme prešli aj vieroukou našej cirkvi," dodáva Buza.

Súčasťou dokladu o krste bola originálna pečiatka, ktorá mala zázračnú moc. "Tu sa nachádza pečiatka, ktorá zachránila na istý čas židovské rodiny," tvrdí Buza.

Kalvíni vydávali krstné listy aj po tom, čo sa v roku 1942 začali deportácie. Ako úkryt slúžila tajná miestnosť v kostole. "Cestou sa dalo uniknúť, keď tu boli Židia schovaní," reaguje Buza.

Prečítajte si tiež

Salvador nevydá neprávom deportovaného muža. USA platí za jeho väznenie

Pomáhali aj deti duchovného

Do záchrany boli zapojené aj deti duchovného. "Riekankami a básničkami upovedomili Židov, či môžu prísť na faru alebo nemôžu prísť na faru," tvrdí Buza.

Miestny farár Szabó na konci vojny ukryl vo svojom byte rodinu židovského lekára, ktorá prežila. "Záchrana každého človeka pre neho znamenala oslovenie evanjelia," hovorí Buza.