Slovensko potrebuje viac darcov krvnej plazmy. Pacientov s autoimunitnými ochoreniami pribúda

SLOVENSKO / Život jej zachránila krvná plazma od 156 darcov. Iveta z Horného Zemplína bola odkázaná iba na ich pomoc. Plazmu totiž nemožno vyrobiť synteticky, ani ju vytvoriť v laboratóriu. Jej potreba pritom každým rokom stúpa, keďže pribúdajú pacienti, ktorí lieky z nej potrebujú. Ministerstvo zdravotníctva preto pripravuje legislatívne zmeny.

Na celom svete stúpa počet pacientov 

"Na celom svete stúpa počet pacientov, ktorí potrebujú lieky z tejto krvnej plazmy," ozrejmila Alena Rovňáková, primárka Hematologicko-transfuziologického oddelenia Nemocnice v Humennom. "Stúpa počet niektorých autoimunitných ochorení, stúpa počet imunodeficitných ochorení. Používajú sa aj pri iných diagnozách genetického charakteru," priblížil Ondrej Sukeľ, prezident Slovenskej lekárnickej komory.

Podľa štatistík stúpa tiež počet diagnóz, pri ktorých protilátky vyrobené v krvnej plazmy sú účinnejšie, bezpečnejšie a majú menej nežiaducich účinkov. "To sú natoľko komplikované lieky biologického charakteru, že to sa synteticky pripraviť zatiaľ nedá," uviedol Sukeľ. 

Na liečbu je potrebné množstvo krvnej plazmy

Plazma zachránila život aj pani Ivete po diagnostike životohrozujúceho ochorenia krvi. Potrebovala konzervy od 156-tich darcov. "Veľa vecí si nepamätám. Čo sa so mnou dialo, kde ma viezli, to som bola úplne mimo," opísala pacientka Ivana Varcholová. "Podľa údajov Národnej transfúznej služby sa v SR ročne odoberie približne 55-tisíc litrov krvnej plazmy," znelo v stanovisku ministerstva zdravotníctva SR. 

No napríklad v susednej Českej republike je to 10 až 20 násobne viac. Na ročnú liečbu pacienta s vrodenou poruchou imunity treba 130 darovaní krvnej plazmy a napríklad pacient s hemofíliou potrebuje na ročnú liečbu až 1 200 darovaní.

Európa je sebestačná na asi 74 percent. Zvyšok plazmy dovážane, a to najmä z USA. Ministerstvo zdravotníctva preto pripravuje legislatívne zmeny tak, aby bolo plazmy čo najviac. "Navrhujeme zvýšiť odber plazmy zo 600 na 850 mililitrov a celkový ročný objem na jedného darcu z 10,5 na 15 litrov, čo by bolo o 40 % viac," znelo ďalej v stanovisku ministerstva zdravotníctva. 

Zároveň chcú do plazmaferéz zapojiť čo najviac odberných miest. Jedno z posledných pribudlo v Humennom v rámci darcovského centra. "Keďže sa krvná plazma nedá vyrobiť ani synteticky, ani genovo, tak je veľmi dôležité, aby zdraví ľudia mali to povedomie a prišli darovať tú plazmu pre tisíce čakajúcich chorých pacientov," dodala Rovňáková.